Mozambik nepatrí medzi krajiny s veľkou turistickou návštevnosťou. Veľa turistov sa iba obtrie okolo hlavného mesta Maputa popri návšteve národných parkov v Južnej Afrike. Táto bývalá portugalská kolónia má pritom tisíce kilometrov pobrežia Indického oceána, národné parky, hory… Inak vníma krajinu návštevník, ktorý z okna klimatizovaného autobusu vidí najviac pár stoviek kilometrov, inak človek, ktorý v krajine pracoval ako humanitárny pracovník a niekoľkokrát sa do nej vrátil na návštevu priateľov. Keď ma po prvý raz odvelili do Afriky, nebol som nadšený, nakoľko mojou srdcovkou bola Stredná Amerika, kde som strávil isté obdobie svojho detstva. Afrika sa mi videla špinavá, surová, cudzia… Nerozumel som ľuďom, ich životnej motivácii. Veľmi rýchle sa však dostavil efekt, ktorý pozná takmer každý, kto sa v Afrike pohyboval: “láska na druhý pohľad”. Áno, po prvotnom kultúrnom šoku si väčšina ľudí Afriku zamiluje. Pre jej prírodu, ľudí, jedlo (áno, majú tam aj jedlo), pre veľmi zvláštnu esenciu života, ktorá sa v Afrike zachovala od prazačiatku existencie živočíšneho druhu človek. Láske na druhý pohľad som podľahol aj ja. Počas voľných dní som Mozambik objavoval na vlastnú päsť. Veľa som chodil do prírody, veľa som cestoval stovky kilometrov. Zopár cestovateľských a iných zážitkov z Mozambiku som priniesol aj návštevníkom festivalu Cestou necestou.
