V tomto článku sa zameriam na kompletnú turistickú výbavu, ktorú som mal možnosť otestovať počas mojich ciest. Sú značky, ktoré nosím viac a som s nimi spokojný a sú značky, ktoré som v živote nemal. Budem písať iba o tých, s ktorými mám skúsenosť.
Batoh je asi najdôležitejšia časť výbavy. Od roku 1999 som 13 rokov používal ruksak Treksport Tatran 80. Ešte starý dobrý vyrobený na Slovensku. Precestoval so mnou Južnú Ameriku i Áziu. Práve cez 1600 km na turistike v Ázii mi ukázalo, že už by to chcelo niečo nové. Odvtedy mám Bergans Trollhetta 75l a musím povedať, že hneď som cítil obrovský rozdiel. Ruksak s lepším chrbtovým systémom som na sebe ešte nemal. Na túrach je to úplne iný level. Nedávno som dostal aj Bergans Hellium 55l, tak o ňom napíšem, keď budem mať s ním reálne skúsenosti. Prvé krátke dojmy sú zatiaľ úžasné. Okrem toho vždy mám so sebou nejaký malý ruksak (20-30 litrov), ktorý nemá spevnený chrbát a viem ho jednoducho zbaliť do veľkého ruksaka. Podľa mňa by človek vždy počas cesty mal byť schopný sa zbaliť do jedného ruksaku. Cestovať s dvoma ruksakmi a mať jeden na hrudi považujem za šialené. Napríklad aj keď som išiel 200 km naprieč Pamírom so všetkým, vrátane jedla na 10 dní, tak som si bol schopný pripevniť malý ruksak na veľký ruksak tak, že síce bol malý ruksak na veľkom nad úrovňou mojej hlavy, ale všetko som mal na chrbte. (Na pobavenie: Kamoška išla na cestu do JV Ázie a brala si do ruksaku žehličku na vlasy. Nechápal som. Ona to pochopila hneď v prvom hosteli v Thajsku, kde ju nechala. 🙂 )
Karimatka. Prvú nafukovaciu karimatku som si kúpil ešte v USA v 2004. Druhú v Čile, keď mi v Uruguaji takú hrubšiu penovú rozhryzol pes. Klasická Thermarest ProLite nafukovačka mi vydržala dlhých 8 rokov, až kým sa mi začala robiť bublina. Po dvoch rokoch sa mi to isté stalo s nafukovačkou Trimm Lullaby. Pri oboch prípadoch som síce stanoval pod stromom a asi som zabudol otvoriť ventil karimatky. Síce to zvyknem, tak iné vysvetlenie nemám. Momentálne sa veľmi teším a čakám na karimatku Thermarest NeoAir Xtherm, ktorú mi viacerí ľudia odporučili (pozrite video, ako je nenormálne malá a ľahká) a snáď sa mi podarí ju aj v zime poriadne prevetrať.
Spacáky som vždy kupoval v zahraničí. Nie že by to bolo plánované. Prvý som si kúpil ešte v 2004 v USA. Bol to North Face s extrémom do -18 stupňov, z dutých vlákien. Prvý rok som ho mal doma zabalený v obale. Až neskôr som zistil, že to je zlé a spacák by mal dýchať. Taktiež pre začiatočníkov je užitočná rada, že spacák netreba skladať či rolovať, ale vždy do toho vreca pre spacáky jednoducho narvať. Aby vlákna alebo perie nebolo uložené vždy rovnako, ale aby vydržalo dlhšie. Druhý a tretí spacák som kúpil v Nepále, keď som si hľadal nové vibramy. Keď som v Kathmandu videl používaný 1,5-kilogramový spacák z peria za 20 eur, neváhal som. Áno, bol používaný. A rovnako aj kilový perový spacák za 40 eur, ktorý som našiel v Pokhare. Ešteže som stretol kamoša, ktorý poznal ľudí, ktorí mi časť batožiny zobrali domov. 🙂 Stačilo len doma dať do čistiarne a slúžia dobre. V značkách spacákov sa veľmi nevyznám, ale ak by som kupoval niečo poriadne, tak by som išiel do Sir Joseph. Mám na nich dobré referencie, podporujú Šimona a jeho fotky z Tatier sú úžasné. 🙂
Stan. Do Južnej Ameriky v roku 2008 som išiel bez stanu. Predtým som nikdy sám nestanoval. V Čile som pochopil, že ak chcem ísť na turistiku, musím si nejaký kúpiť. V Puerte Montt som mal na výber asi len z dvoch stanov. To bolo všetko, čo tam vtedy, mimo sezóny, v dvoch obchodoch mali. Jeden čierny neznačkový stan, ktorý vnútri nemal žiadnu sieťku, alebo oranžový Marmot Earlylight 2L. Dobre mi slúžil dlhých sedem rokov. Práve pred cestou do Indonézie som investoval. Kúpil som stan, ktorý som prvýkrát videl práve v Patagónii. Lepší, vnútri priestrannejší a namiesto 2,5 kg váži iba 1,5 kg. O lepšom neviem. Volá sa MSR Hubba Hubba NX pre 2 osoby. Teda, ak by som si kupoval stan opäť, bude to jednoznačne stan od MSR. Váha, kvalita a všetko, fakt paráda. Ešte pred napísaním tohto článku viem, že si ho na základe mojej referencie 3 kamoši kúpili a všetci sú nadmieru spokojní.
Varenie a pojazdná kuchyňa. Osvedčené mám termosky od Primusu, Nalgene fľašu na vodu a v Indonézii mi úžasne filtrovala vodu fľaša Seychelle. Kamoši robili rozbor vody z Dunaja, keď ju prefiltrovali cez fľašu a výsledky testov boli také, že by ste ju mohli piť. Teda to by som nerobil, ale naozaj na cestu by som už bez nej nešiel. Ešus mám 1,4 i 2,1 litrový od Primusu (väčšinou nosím ten menší) a poslednú dobu sa mi rozšírili možnosti varenia. K plynovému malému Primus Miner pribudol MSR na plyn i palivo a Jetboil flash. Práve v ľahšom a lacnejšom zohnaní benzínu či ľubovoľného paliva do MSR variču vidím budúcnosť svojich ciest v odľahlých regiónoch. Plynové kartuše nemajú všade. A Jetboil môže byť super na jednodenné či krátke výlety, kde plyn majú. Prvé skúsenosti ma však ešte len čakajú. A to možno pre vás najšialenejšie – 4 mesiace v Indonézii a Papue som bol iba s 10-gramovou plastovou lyžico-vidličkou od Primusu. Z predošlých ciest, kam som si vždy bral veľký nôž, som zistil, že ho nepotrebujem. Konzervy si kúpim také, kde je otvárak a keď je niečo, čo treba krájať (ako ananás, papája), tak poprosím domácich na trhu, alebo sa rozdelím s domácimi, u ktorých spím. Nôž sa vždy nejaký nájde. A nelozím na lanách, že by som potreboval v stave núdze.
Sandále. Najdlhšie mi vydržali staré adidasy ešte z čias strednej školy. Vtedy možno robili veci ešte kvalitnejšie. Medzitým som vystriedal Keeny (vydržali so mnou Južnú Ameriku) i Tevy (kúpené v Indii, tak ktovie, či originál alebo nie). S oboma som bol spokojný, ale zničil som ich na moje pomery dosť rýchlo. Takže aké sandále, to budem ešte len riešiť… Ale asi to bude buď Keen, či Teva.
Tenisky. Na behanie v lese používam Salomon Speedcross 3. V Indonézii som mal so sebou trekové tenisky od Salomonu. Či si ich kúpim opäť, alebo či skôr zvolím feratové, to ešte uvidím. Bol som s nimi spokojný.
Celé topánky. Celé boty v Južnej Amerike som mal skôr trekové ako na backpacking. Značku si už nepamätám, ale po 800 km na túrach som podrážku totálne vydral, až takmer žiadna nebola. Potom som si kúpil Lowa Tibet, ktoré mi odporučil Mišo z Treklandu. Boli fakt úžasné a vydržali všetky tie kamenisté a ľadovcové túry v Strednej Ázii a zničil som ich až v Nepále po prvej túre. Vtedy sa mi na jednej urobila na špičke taká diera, že aj pijavica tadiaľ prešla a sa mi zakusla do palca. Podrážka však bola úplne super. V Nepále som si pred druhou túrou kúpil Salewy, ktorých model som ani na internete nenašiel. Sú kvalitné, ale Lowa Tibet sa mi ľúbila viac a tak už ich mám opäť. Ak chcete niečo na túry s ťažkým ruksakom, tak odporúčam. Super by mali byť aj HanWagy, ale skúsenosť s nimi nemám. A asi mám dobrú nohu – nikdy som nemal otlaky a s úplne novými Salewami som išiel hneď na 18-dňovú túru a celkom v pohode. Na cesty si vždy beriem na obuv vždy iba 2 veci – sandále a vibramy, alebo sandále a tenisky. Viac je zbytočné. Do Indonézie som nebral vibramy preto, lebo vláčiť 1,5-1,8 kg v ruksaku celú cestu je trošku priveľa. A zvládol som to aj v teniskách.
Veci na hlavu. Čiapok mám veľa, ale najradšej mám obojstrannú čiapku z trhu v La Paz, z Bolívie. Príde mi najteplejšia z tých, čo mám a najlepšie kryje uši. Rovnako aj rukavice nosím hlavne z Bolívie. Tiež z rovnakého materiálu, alebo mám aj také dvojvrstvové palčiaky, o ktorých mi domáci Bolívijčan povedal, že sú 70 % vodotesné. 🙂 Či preniknú iba 3 kvapky z 10, to netuším, ale v suchu sú riadne teplé. Už mám aj páperové Sir Joseph Mitts 800 down, takže ak pôjdem v zime niekam na riadnu túru, viem, že mi nebude zima. Vždy si nosím so sebou aj čelenku buff, ktorú používam aj pri spánku na oči. Za polárnym kruhom počas polárnych dní som si zvykol dávať niečo na oči. Ak chcem lepšie spať, potrebujem tmu a zložená buffka je na to ako stvorená.
Horná časť tela – prvá vrstva: 100 % merino tričká s krátkym rukávom a 150 gramážou som zničil vždy veľmi rýchlo. Už ich nekupujem. Ruksak totiž nosím so sebou skoro stále, aj do mesta. Osvedčili sa mi 150-gramové tričká od Zajo, ktoré sú kombináciou merina a syntetiky. Pre gramáž 190-230 gramov som skúšal a mám merino tričká od Devoldu (viacero druhov) a v minulosti aj Icebreaker. Lepšie mi sedí Devold a to najmä pre lepší strih na zadku – je predĺžené a lepšie chráni kríže. Vďaka spolupráci so Scandinaviou a Nórskou módou ich mám viacero a som veľmi spokojný. Však v termoprádle od Devoldu či Bergansu ma môžete vidieť asi každý deň od septembra do apríla, počas všetkých festivalov.
Horná časť tela – druhá vrstva: Do mesta je mojím číslom jedna Devold thermo jacket. To mám prakticky na sebe už 2 či 3 celé zimy. Je to úžasné, pohodlné a fakt paráda. Na túry či na cesty to však nenosím. Mám ešte stále funkčné, i keď už dosť používané merino Icebreaker 260 i Icebreaker 320. Občas si vezmem aj starú windstoperku. Čo by však mala byť súčasť každého na riadne hory, je malá skladná páperová bunda, ktorá sa dá zbaliť do veľkosti pollitrovej Nalgene fľaše.
Horná časť tela – bunda: Bundy mám v súčasnosti dve – žltú Milletku, ktorú som mal v Ázii. Má spevnené ramená, je z tvrdého goretexu a strečová po bokoch. Som s ňou veľmi spokojný. Poslednú dobu však nosím viac Klattermussen Algron. Je ľahšia, voľnejšia, cítim sa v nej naozaj úžasne. Aj kapucňa je lepšie riešená pre možnosť zababušenia sa. A je aj elegantná do mesta. V Milletke by som trochu žiaril ako vianočný stromček. Teda, aspoň na môj vkus je elegantná, keďže kabáty a saká nenosím. 🙂
Spodná časť tela – nohavice: Väčšinou so sebou nosím: jedny kraťasy (slúžia aj ako plavky), flísové nohavice (ako tepláky, keď je chladnejšie a viem ich dať aj pod goráče), nepremokavé goráče. Nohavíc mám niekoľko, rôzne značky, ale žiadna nevyčnieva, že by som ich mal nejako spomínať. Ak som na Slovensku, tak na túry nosím snowboardové Burton AK, ktoré sú na traky a siahajú až vysoko na chrbát. Na cesty, ak je možnosť snehu, si netreba zabudnúť štucne.
Ďalšie veci na turistiku: Na cesty si tiež nosím turistické paličky, 4-6 kusov spodného prádla (ak je zima a fúka, tak Devold s windstoperom je naozaj dobrá voľba), 4-6 párov ponožiek a podkolienok (Bridgedale alebo Devold), slnečné okuliare (tiež už mám teraz spolu s dioptrickými), kompas, čelovku (Petzl Tikka).
Fototechnika: Asi od roku 2010 fotím na Nikon D90 s objektívmi Nikor 50 1.8 a Sigma 17-70 2.8-4.5. Už viac rokov uvažujem, či kúpiť namiesto Sigmy lepší objektív, alebo rovno aj nové telo, alebo ísť do mirrorlessu. K Nikonu D90 mám 3 baterky, takže viem urobiť 2500 fotografií bez potreby dobíjania. Žiadne solárne dobíjačky som zatiaľ neriešil a práve pre kapacitu batérií to vidím, že asi ešte ostanem pri zrkadlovkách.
Telefón: Vždy si beriem so sebou starú Nokiu, ktorá vydrží bez dobitia aj týždeň. Teda najmä, ak fungujem najmä na SMS správach a veľmi netelefonujem. Teraz som mal prvýkrát so sebou aj smartphone – Acer Z410. Bolo super mať so sebou niečo, kde sa dá pripojiť na wifi, pozrieť GPS, mapy a ďalšie veci. Myslím, že podobnú výbavu budem mať aj v budúcnosti. Síce kamoš ma nahovára, nech si zoženiem nejaký kvalitný telefón, čo robí dobré videá a nejakú paličku ako stabilizátor, tak neviem, či by som mal takú radosť a voľnosť z cestovania, keby som mal furt niečo v ruke. A ako by to zobrali domáci, keď ich stretávam a či by sa necítili ako v cirkuse.
Ďalšie veci: Nosím so sebou aj 1 TB malý prenosný harddisk, kam si nahrávam fotografie z SD kariet (väčšinou u couchsurferov – u nich si robím aj zálohu dát alebo v internetových kaviarňach). Beriem si aj zápisník, 3 perá, malý dvojlitrový nepremokavý obal na doklady a harddisk, 20 kópií pasov i veľa pasových fotografií, zubnú kefku a pastu a uterák.
Lekárnička: Čo som si bral naposledy do Indonézie, nájdete v prehľadnej tabuľke.
Pokiaľ máte tipy na ďalšie užitočné či kvalitné veci, môžete písať do komentárov. Alebo ak si nosíte niečo iné, niečoho viac či menej, pokojne napíšte. Isto existuje kopec ďalších kvalitných značiek. Toto sú tie, ktoré som skúšal, som s nimi spokojný a rovnakú vec by som bral opäť.
Prečítaj si, čo som si bral na 4 mesiace do Indonézie a Papuy-Novej Guiney. Kompletný zoznam outdoorových vecí, ktoré používam, nájdeš v prehľadnej tabuľke i s gramážou po zadaní emailu.