Nosy Ve – ostrov pirátov i raj vtákov

Dlhá pláž s belavým pieskom, rozpáleným od pražiaceho slnka, s farbou ktorého ostro kontrastuje zeleň drobnej tŕnistej vegetácie, posiata všakovakými mušľami, elegantné biele vtáky s dvoma červenými „stuhami“ na konci chvosta,  poletujúce nad spenenými vlnkami modrozeleného Indického oceána, narážajúce do koralového rífu, tiahnuceho sa súbežne s pobrežím i plaviace sa pirogy (malé člny, vydlabané z jedného kusa kmeňa,  s jedným sťažňom,  plachtou a postranným vahadlom, predstavujúcim akýsi stabilizačný plavák)  s natiahnutými plachtami. Taký je prvý pohľad na madagaskarský ostrov Nosy Ve (v období francúzskej kolonizácie nazývaný  tiež Nossi-Vey , resp. Nossy-Vey).

 Pobrežie ostrova Nosy Ve, pri Madagaskare

Pobrežie ostrova Nosy Ve (foto P. Urban)

Pláž na ostrove Nosy Ve pri Madagaskare posiata mušlami

Pláž „posiata“ mušľami (foto P. Urban)

Piroga, malá loďka na vode pri ostrove Nosy Ve, Madagaskar

Piroga (foto P. Urban)

Zdanlivo ideálne miesto na rozprávkovú dovolenku. Napriek tomu to tak nie je.

Madagaskar, štvrtý najväčší ostrov sveta, označovaný množstvom výstižných prívlastkov, od ostrova lemurov, chameleónov, alebo baobabov, až po ôsmy svetadiel, laboratórium bohov, či učebnicu evolúcie, lemuje viacero ostrovčekov. Neveľký  koralový ostrov Nosy Ve (pozor, nezamieňať si ho s väčším, oveľa známejším i navštevovanejším ostrovom sopečného pôvodu Nosy Be, nachádzajúcim sa na severozápade Madagaskaru, predstavujúcim madagaskarskú turistickú destináciu číslo jeden, podľa ktorého je napríklad pomenovaná aj obľúbená značka chutného madagaskarského rumu) sa nachádza na juhozápade Madagaskaru. Situovaný je asi 35 km južne od mesta Toliara (tiež Toliary, predtým Toleuar) a 16 km od ústia rieky Onilahy do  Mozambického prielivu Indického oceána. Zhruba 100 hektárový plochý ostrov v tvare kvapky, dlhý cca 1,4 km  široký približne 350 (pripomínajúci zmenšeninu Madagaskaru), sa nachádza  niečo vyše 3 kilometre od pevniny, oproti malebnej rybárskej osady Anakao.

Piesočnaté a malými loďkami posiate pobrežie Anakao na ostrove Nosy Ve, Madagaskar

Pobrežie v Anakao (foto P. Urban)

Malé černošské deti na piesočnatej pláži Anakao na ostrove Nosy Ve

Deti v Anakao (foto P. Urban)

Od 17. storočia slúžil ako úkryt pirátom, ktorí z neho podnikali svoje výbojné výpravy. Na ostrove sa dodnes nachádzajú ich kosti. Pirátov neskôr (od roku 1876)  vystriedali francúzski obchodníci. Tí však po čase útokoch domorodých Mahafalov ostrov opustili. V roku 1888 Nosy Ve znovu osídlili francúzski kolonisti, ktorí na ňom žili do konca 19. storočia. Začiatkom deväťdesiatych rokov (po tom, ako  roku 1890 Briti opäť uznali Madagaskar za francúzsky protektorát)  bola na ostrove aj francúzska pošta. Po roku 1895 sa bezpečnosť života zhoršila a väčšina osadníkov sa preto presťahovala do prívetivejšej Toliary, založenej v 17. storočí neďaleko zátoky Svätého Augustína (v súčasnosti je živým a moderným mestom s približne 60 000 obyvateľmi i univerzitou  – druhou v Madagaskare, po univerzite v hlavnom meste Antananarive, či skrátene Tane).

Piesočnaté pobrežie Toliar na ostrove pirátov - Nosy Ve, pri Madagaskare

Pobrežie v Toliare (foto P. Urban)

V súčasnosti ostrov nie je trvalo osídlený. Bez pitnej vody a s minimálnym množstvom vysokých, tieniacich drevín neposkytuje  vhodné podmienky pre pohodlný život. Zhruba sedemosem mesiacov v roku je na Nosy Ve suché počasie s minimom zrážok. Teplota v suchom zimnom období (od apríla do októbra), je približne 10 ° C, v noci aj menej, počas vlhšieho letného obdobia (od novembra do marca) denné teploty pravidelne dosahujú 30 ° C.

Nosy Ve je považovaný za posvätnú  zem polonomadického rybárskeho kmeňa Vezo (v preklade rybár), prípadne Vezo-Sakalava, pretože nejde o samostatný kmeň, ale skôr o klan najpočetnejšieho kmeňa na Madagaskare Sakalava, obývajúceho územie na západe ostrova, medzi mestami Toliara na juhu a Mahajunga na severozápade. Jeho členovia z neďalekého Anakao každoročne vykonávajú na severnom cípe ostrova aj rituál obetovania hospodárskeho zvieraťa (kozy, prípadne zebu).

Prístup na ostrov je v súčasnosti obmedzený, pretože  už od roku 1999 bol chráneným územím (lokálne manažovanou rezerváciou), v ktorej hniezdi populácia vzácneho faetona červenochvostého (Phaeton  rubricauda).  Neskôr  v širšej oblasti zriadili medzinárodne významnú mokraď (tzv. Ramsarskú lokalitu) i morský národný park Nosy Ve – Androka. Zabezpečuje ochranu sústavy ôsmych koralových útesov a morských biotopov pozdĺž južného pobrežia Madagaskaru s približne 140 druhmi koralov,  vyše 240 druhmi rýb, vrátane latimérie divnej (Latimeria chalumnae), či piatich druhov morských korytnačiek.

Tabuľa s popisom chráneného územia na exotickom ostrove pri Madagaskare

Panel chráneného územia Nosy Ve (foto P. Urban)

Na ostrov Nosy Ve sa dá dostať len po mori, najlepšie pirogou (ale okrem klasických, okrem vetra poháňaných veslami, sú pre turistov aj rýchlejšie na motorový pohon) z osady Anakao.

Malý prístav v Anakao na ostrove Nosy Ve

Prístav v Anakao (foto P. Urban)

Za vstup do rezervácie sa platí poplatok . Ide o najjužnejšiu lokalitu hniezdenia faetona. Vyskytuje sa na ostrovoch v južnom Indickom oceáne, východne od afrického pobrežia a v Tichom oceáne, medzi obratníkmi Raka a  kozorožca a na juhozápadnom pobreží Austrálie.

Faeton Červenochvostý nad exotickým ostrovom Nosy Ve, Madagaskar

Faeton červenochvostý (foto P. Urban) 

Rodové meno tohto elegantného morského vtáka je odvodené z gréckej mytológie. Faethón bol synom boha slnka Hélia a jeho milenky Klymeny. Keď mu ľudia neverili, kto je jeho otcom, vybral sa za ním a požiadal Helia, aby mu na jeden deň požičal bájny slnečný voz. Hélios to synovi spočiatku vyhováral, ale napokon privolil. Kone však spoznali, že ich riadi neskúsená ruka, vyšli zo svojej obvyklej dráhy a najskôr vyleteli vysoko ku hviezdam. Keď leteli popri súhvezdí Kentaura, zľakli sa jeho luku a zleteli veľmi nízko nad zem. Žiarom spálili úrodné pláne Arábie, Núbie i Sahary. Preto Matka zeme Gaia zvolala na Dia, aby zachránil svet pred úplnou skazou. Zeus sa hrozne nahneval a Faethóna zrazil bleskom do hlbín. Druhové meno je odvodené od pretiahnutých úzkych chvostových stúh červenej farby, ktoré môžu dosahovať až 35 centimetrov.

Faetona červenochvostý je nápadný bielym perím, ktoré môže mať občas ružovkastý lesk. Iba v prednej časti oka, na bokoch tela a spodnej strane krídel sú čierne pruhy. Samice znášajú len jedno vajce, na sedení ktorého sa striedajú so samcom. Mláďatá sa liahnu po 40 – 45 dňoch a v starostlivosti oň sa opäť striedajú obaja rodičia.

Mláďa faetona červenochvostého na pirátskom ostrove Nosy Ve

Mláďa faetona červenochvostého (foto P. Urban)

Odborníci rozlišujú štyri poddruhy faetona červenochvostého, pričom na ostrove Nosy ve hniezdi poddruh Phaeton rubricauda rubricauda. Živí sa predovšetkým rybami (najmä lietajúci rybami), chobotnicami a v menšej miere aj kôrovcami. Napriek tomu, že ich lovia ponorením sa zo strmhlavého letu, plávajú pomerne slabo, ale vynikajúco lietajú a vo vzduchu trávia väčšinu času. Preto sa často vyskytujú aj na otvorenom mori, mnoho kilometrov od pevniny. Na zemi sa pohybujú nemotorne, pretože nohy majú pomerne vzadu.

         Dve faetony červenochvosté nad ostrovom Nosy Ve

 Faeton je vynikajúcim letcom (foto P. Urban)

Okrem ornitológov a rybárov navštevujú ostrov aj priaznivci šnorchľovania a obdivovania rozmanitých krás unikátneho podmorského koralového sveta.

Hoci som Nosy Ve  navštívil v rámci prírodovedeckej expedície, celkom dobre by som si vedel si na tomto ostrove a v jeho okolí predstaviť aj príjemné a zmysluplné strávenie dovolenky. Koniec-koncov, takých miest je na pozoruhodnom pobreží (a tiež aj vnútrozemí) Madagaskaru mnoho.

Autor navštívil Madagaskar v rámci prírodovedeckej expedície Madagaskar 2015, ktorú podporil Exisport.

, , ,