Blog

Strava a jedlo na cestách #1 – Lukáš Čech a Maroš Matoušek

Ako sa stravujú cestovatelia? Už dlhšie som rozmýšľal, čo by som mohol zlepšiť a v čom sa inšpirovať. V prvom diele som vyspovedal vegána Lukáša a Maroša, ktorý zje všetko, čo jeho žalúdok zvladné. Dozvieš sa aké jedlo na cestách im chutilo najviac, čo si berú, ako riešia jedlo, vodu a aj čo si berú na turistiku.

Lukáš Čech

Bojovník za práva zvierat, cestovateľ a domáci majster, ktorý si žije život po svojom. Pred tromi rokmi som zahodil skvelú kariéru, aby som žil plnohodnotnejší život. Odvtedy cestujem po svete, pracujem v záchranných centrách pre zvieratá, propagujem vegánstvo a popri tom si na tento život zarábam.

Aké najlepšie jedlo na cestách si ochutnal?

Na vrchu môjho jedálneho rebríčka je určite thajské zelené curry a vlastne všetky typy curry, indické či thajské. 🙂 Samozrejme, pekne bez mäsa či živočíšnych prísad, teda vegánske. Veľmi mi chutil aj myanmarský šalát z fermentovaných čajových listov. V Indii som sa tiež nevedel nabažiť ich dhalu (šošovicová kaša). Takže asi áno, potrpím si na ázijské jedlá – aj preto, že využívajú viac korenia a chutí, ale aj preto, že je ľahšie nájsť rastlinné (vegánske) jedlá. Viac o tom na www.veganstvo.org.

Kupuješ si jedlo vopred a máš vždy so sebou niečo na prípad núdze, alebo jedlo riešiš, až keď si hladný?

Cestujem už 5 rokov ako vegán. Nosím si stále aj niečo so sebou – nie všetko, čo sa dá kúpiť po ceste, je dobré či zdravé – často to sú nezdravé múčne jedlá alebo veľa mäsa / syra. Takže si radšej zoberiem nejaké orechy, sušené ovocie, prípadne flapjack alebo iné typy tyčiniek, ktoré zasýtia. Do hôr to zasa zvyknú byť jedlá, ktoré vydržia dlhšie a nepotrebujem ich variť – konzervy s fazuľou, cícerom, šošovicou, hráškom. Tie sa dajú zohriať na ohni ľahko, alebo zjesť za studena bez problémov a sú aj výživné.

Berieš si na cesty so sebou domácu na vypálenie červa? Ak áno, akú a koľko? 🙂 

Hehe, nezvyknem, zaťažuje to. Ale rád si na cestách nájdem nejakú miestnu domácu – všade vo svete si ľudia robia niečo domáce, stačí sa len spýtať. 🙂 Thajský moonshine, kolumbijská chicha, guajirská chichihuasa alebo indonézske ryžové víno, na výber je všetko možné. No zvyčajne sa nechytajú na našu 52-ku…

Kupuješ si balenú vodu (ak áno, v ktorých krajinách), či kedy piješ vodovodnú či z prameňa? Máš filtrovaciu fľašu či tabletky na purifikáciu vody?

Len v naozaj nutných prípadoch, kde to silno odporúčajú, alebo kde mi to povie môj žalúdok. Napríklad v Bangkoku som skúšal piť vodu z vodovodu a neodporúčam to. V Indii som si vodu takisto radšej kupoval. V horách sa kľudne napijem z potôčika, ak nad ním samozrejme nie je nejaká osada… Filtrovaciu fľašu som nosil, ale málo používal, tak už nie.

Aké jedlo si berieš na jednodňové túry? Kupuješ si všetko v krajine, kde si na túre, alebo berieš si niečo z domu?

Z domu možno nejaké flapjacks, tie sa nedajú nájsť všade, no tie vydržia len krátko, potom si už kupujem miestne veci. Načo nosiť drevo do lesa… Každá krajina má konzervy s fazuľami, cícerom či šošovicou, majú ryžu, sóju a iné ingrediencie, ktoré sa ľahko pripravujú aj v horách. Nikdy nechýbajú orechy. Ak idem do hôr na Slovensku, tak si zoberiem chlieb a nejaké Lunter nátierky.

Na akej najdlhšej túre si bol? Aké jedlo si si tam bral?

Na vlastnú päsť chodím väčšinou radšej zľahka – čo znamená aj menej haraburdia a nákladu, no tiež kratšie doby. Takže sám / na vlastnú päsť tak na 2-3 dni, tam si balím to, čo som spomenul v odpovediach vyššie. Na dlhšie túry už je často potrebný tour guide, ktorý pozná osady po ceste a vie vybaviť jedlo.

Berieš si aj nejaké vitamíny, tabletky, energetické nápoje, cukor či med?

Energetické nápoje sú jed, tie radšej spláchnut. Z vitamínov mám nejaké všeobecné doplnky – multivitamín, hlavne kvôli vitamínu B12, ktorý dnes už aj umelo dopĺňajú zvieratám, ktoré ľudia jedia. Viac o vitamíne B12 na veganstvo.org. To ale platí stále, nie len na túry. Ináč neberiem nič, stravu si udržujem vyváženú stále, keď to je trochu menej vyvážené na niekoľkodňovej túre, to nevadí.

Koľko vody najviac vláčiš so sebou?

S tým som mal stále problém – som dosť smädný a viem vypiť veľa vody, hlavne ak trekujem v teplých podnebiach. Takže čo najviac – no záleží to aj od toho, či viem, že cestou budú potôčiky alebo studničky, prípadne osady alebo idem úplne do ničoho. Ak nemám žiadnu istotu vody na treku, tak minimálne liter na deň. Čo je málo, no človek musí urobiť kompromis niekde.

Aký máš varič a koľkokrát denne varíš?

Mal som na prvej ceste mini varič na lieh, no využíval som ho veľmi málo, tak som ho daroval. Odvtedy chodím bez všetkého – jem studenú stravu z konzervy, prípadne mám so sebou zemiaky a alobal, čo strčím do pahreby. Teplé jedlo naozaj nie je potrebou a nechodím na dlhé treky do mínusových teplôt, kde by som to možno potreboval.

Viac o mojich cestách nájdeš na www.posveteposvojom.com.

Maroš Matoušek

Chalan z Popradu. Žije už pár rokov v Bratislave, má rád hory a more. Vo voľnom čase zadržiava dych pod vodou a lezie po stenách. Venuje sa freedivingu a horám, čo sa odráža na jeho cestách. Po rokoch snívania sa po 30-tke rozhodol splniť si sny. Vo svojom 31. roku sa nakoniec odhodlal nabaliť vak a vyraziť na cestu. Jeho prvé dobrodružstvo viedlo do národných parkov Andamanského mora v Thajsku, kde prehľadal ostrov po ostrove s cieľom nájsť „The Beach“. Druhá cesta rok nato viedla do decembrových hôr Nepálu, kde strávil sám 15 dní trekovania pod Everestom. Tretia cesta, taktiež po roku, ho viedla preskúmať zvyšok Juhovýchodnej Ázie a nájsť najkrajšie koralové útesy Ázie a pozrieť sa do ich útrob. A potom nasledovali ďalšie.

Aké najlepšie jedlo na cestách si ochutnal?

Asi najlepšie, čo som skúsil, bola surová ryba, tuniak v Japonsku.

Kupuješ si jedlo vopred a máš vždy so sebou niečo na prípad núdze, alebo jedlo riešiš, až keď si hladný?

Pre prípad núdze si často beriem sušené balené mäso beef jerkey, má to asi sto až dvesto gramov a pomôže v núdzi. Na cestách jem všetko, čo môj žalúdok zvládne, čiže takmer všetko okrem spicy jedál, ktoré zjem len v prípade núdze. Často jem čínske nudle so zeleninou, rybou, seafoodom alebo mäsom.

Berieš si na cesty so sebou domácu na vypálenie červa? Ak áno, akú a koľko? 🙂 

Nie, neberiem. Mám so sebou probiotiká a vitamíny.

Kupuješ si balenú vodu (ak áno, v ktorých krajinách), či kedy piješ vodovodnú či z prameňa? Máš filtrovaciu fľašu či tabletky na purifikáciu vody?

Kupujem si balenú vodu skoro stále v Ázii, výnimočne som pil z vodovodu v Japonsku.
Ako bonus mám vodný filter Sawyer mini, s ktorým som pil z riek v Himalájach a z vodovodov v Indii a na Srí Lanke bez problémov.

Aké jedlo si berieš na jednodňové túry? Kupuješ si všetko v krajine, kde si na túre, alebo berieš si niečo z domu?

V Nepále na treku pod Everest som mal 10 čiernych čokolád, ale bol to overkill, zbytočne som to niesol. Na známom treku v pokoji vystačí strava od domácich. Takú mám skúsenosť z Ladakhu aj Nepálu. Ako rezervu mám sušené mäso a proteínovú tyčinku, prípadne balík travel lunchu, dehydratovanej stravy.

Na akej najdlhšej túre si bol? Aké jedlo si si tam bral?

Moja najdlhšia túra bol trek pod Everest, trvala 15 dní. Jedlo som mal cestou u lokálnych ľudí v teahousoch.
Na bežné túry, čo trvajú dva až tri dni bez možnosti stravy po ceste, si beriem 1x balík dehydrovanej stravy travel lunch, proteínovú tyčinku (2 na deň), sušené mäso alebo rakúsky špek, sušené ovocie, orechy.

Berieš si aj nejaké vitamíny, tabletky, energetické nápoje, cukor či med?

Beriem si hroznový cukor, probiotiká, magnézium, proteínový prášok, céčko a zinok.

Koľko vody najviac vláčiš so sebou?

Beriem si filter Sawyer mini a 2x 1,5 l Magnesie na deň. Veľmi závisí od lokality, kam idem. 

Aký máš varič a koľkokrát denne varíš?

Mám najľahší, aký je, coleman f1, 76g, varím asi len večeru a cez deň a ráno topím vodu.

Otázky pripravil Michal Knitl

, , , ,