Rado je mladý chalan, ktorý sa rozhodol, že po troch rokoch života v zahraničí sa vráti späť domov na Slovensko a začne si plniť sny. Stal sa z neho turista vo vlastnej krajine a o svojich cestách a zážitkoch z ciest po našom Slovensku píše na svojom cestovateľskom blogu Nie je túra bez Štúra.
Čo ťa viedlo v minulosti k tomu, aby si odišiel do zahraničia?
O tom, že pôjdem do zahraničia som sníval už počas strednej školy, no odhodlal som sa až rok po skončení vysokej školy, keď sa mi nedarilo nájsť si prácu a potreboval som urobiť radikálny krok, aby som sa z toho vymotal. Vtedy som vedel, že je to ten správny krok. Myslím, že tak ako iní, aj ja som v tom veľkom svete dospel.
Ako to myslíš?
Zrazu sa človek ocitne úplne sám v cudzej krajine, bez kamarátov či rodiny. Je to riadna facka, na ktorú som ani ja sám nebol pripravený. No už keď som tam bol, nechcel som to vzdať. Chcel som si dokázať, že na to jednoducho mám, že to zvládli iní, tak musím aj ja. Celé to aklimatizovanie a všetko s tým spojené mi ukazovalo aj moje priority a hlavne to, že je na čase ich zmeniť. Veľa mladých ľudí ide do sveta za dobrodružstvom, vidinou peňazí, a ja som nebol výnimkou.
Kde všade si bol a čo si tam robil?
Stihol som byť v Salzburgu, v malej dedinke v Tirolsku a takmer dva roky som žil a pracoval vo Viedni. Po mojom rozhodnutí, že do zahraničia odídem, som sa pustil do učenia nemčiny, ktorú som nikdy nemal nejako extra rád. Tak sa ešte aj dnes čudujem, že som prežil tri roky v nemecky hovoriacej krajine. Pracoval som ako čašník, barman a vo Viedni sa mi podarilo pracovať ako Junior manager v jednej reštike. Tu však začalo moje pochybovanie o sebe, o svojom živote. Na jednej strane sa mi pracovne darilo, no žiadny voľný čas…
Prezraď nám teda, čo ťa motivovalo vrátiť sa späť na Slovensko? Keď v dnešnej dobe prevláda u ľudí skôr opačný trend?
Tak ako som už načrtol, bol to môj život, ktorý sa mi akosi vymkol spod kontroly. Zrazu sa všetko točilo len okolo práce a ja som sa pristihol pri tom, že mi dni utekajú pomedzi prsty a bol som z toho mega sklamaný a smutný. Vedel som, že je čas na radikálnu zmenu, aby som bol ja sám so sebou a so svojím životom spokojný. No úprimne, to či sa vrátim na Slovensko som riešil asi pol roka, boli to dni plné zoznamov, kde som si písal pre a proti. Nakoniec som si však povedal, že idem do toho, že život nie je len o peniazoch, ale o úplne niečom inom.
Takže si sa vrátil späť na Slovensko a založil si si tvoj cestovateľský blog?
Áno, presne tak. Pár týždňov po mojom návrate som však nerobil nič. Potreboval som sa opäť dostať do tých slovenských koľají, predsa len život v Rakúsku je iný ako tu doma. Tešil som sa aj z toho, že nemusím hovoriť nemecky či anglicky, ale konečne len slovensky 🙂 Blog som si založil hlavne pre to, že ma písanie bavilo už odjakživa a povedal som si, že je ten správny čas začať si plniť svoje sny a nie sny tých istých.
A ako prišla myšlienka, že to bude blog o Slovensku?
To som vedel už počas života v Rakúsku. Až tam som si totiž uvedomil, že žijem v zahraničí, no svoju vlastnú krajinu ani len nepoznám. Prišlo mi to naozaj smutné a divné, preto som si povedal, že to chcem zmeniť, a tak sa zo mňa stal turista vo vlastnej krajine.
Ako vznikol názov tvojho blogu, ktorý je nezvyčajný a celkom dobre zapamätateľný?
Tetovanie Štúra, ktoré mám na svojej ruke, som si dal práve v Rakúsku. Potreboval som si akýmsi iným a pre mňa špeciálnym spôsobom pripomínať, že som Slovák a že sa za to nehanbím. Bohužiaľ, veľakrát sa mi stalo, že som tam stretol Slovákov, ktorí sa až tak veľmi snažili zapadnúť, že svoju národnosť skrývali. Avšak, podľa mňa, nech sa človek snaží akokoľvek, tak jednoducho bude vždy pre domácich cudzincom… A keďže je práve Štúr jedným z mojich najväčších symbolov Slovenska, povedal som si, že by nebolo zlé, prepojiť ho aj s mojím blogom.
Takže cestuješ po Slovensku a píšeš o tom. Splnilo to tvoje očakávania?
Samozrejme 🙂 Aj keď sa musím priznať, že som vôbec nevedel, čo všetko obnáša mať taký cestovateľský blog, že to nie je naozaj len o tom písaní a cestovaní. Ale aj keď sa tomu nevenujem až tak dlho, veľmi ma to baví a snažím sa každý deň napredovať. Verím, že sa mi podarí to, že sa dokážem blogom postupne živiť, a že si budem už len ja sám sebe pánom. Aj keď mi je samozrejme jasné, že sa bloger nestane z človeka zo dňa na deň.
Ktoré miesta si stihol už navštíviť a vrátil by si sa tam ešte?
Za takmer štyri mesiace môjho (š)túrovania po Slovensku som stihol vidieť vyše 30 miest, z čoho sa ja veľmi teším. Je to viac ako za posledné roky dokopy. Baví ma každé miesto, lebo na veľa z nich som doteraz ešte nikdy nebol, tak je všetko pre mňa nové a zaujímavé. Pred nedávnom som si splnil jeden z mojich najväčších cestovateľských snov a bol som v Bardejove, kde sa budem vracať rád a pravidelne.
Čo si zistil o Slovensku za posledné mesiace? Zmenil sa možno tvoj pohľad na našu krajinu?
O politike či ekonomike hovoriť asi nebudem, nerozumiem sa do toho, tak nechcem mudrovať. Čo som si však všimol ja, je to, že Slovensko má naozaj veľký turistický potenciál, len mu treba dať šancu. Mňa baví pri mojom cestovaní popri tých veľkých turistických atrakciách objavovať aj miesta, dedinky či pamiatky, ktoré nie sú až tak známe, no určite sa oplatí ich vidieť a zažiť.
Na záver nám ešte prezraď kam sa chystáš najbližšie?
Namierené mám na viacero miest, ale veľmi sa teším už teraz na Košice a Banskú Štiavnicu.
