Michal Knitl

10 rokov na cestách

Všetko sa začalo v lete 2004. Spolu s kamarátom som išiel na Work and Travel do USA, kde som 2 mesiace riadil rikšu a mesiac cestoval. Ďalšie leto som pobehal Európu. Neskôr som pôsobil 9 mesiacov ako dobrovoľník pri polárnom kruhu vo Fínsku počas zimy, po štátniciach som išiel pracovať s mládežou na 3 mesiace do Južnej Ameriky. Ostal som 15 mesiacov. Keď som bol 10 dní sám odrezaný uprostred fjordu v Čile mi prišiel nápad, že napíšem knihu. Po návrate som sa pustil do písania. Zistil som, že ak chcem knihu predať, musím prezentovať. A po návrate z ďalšej 15 mesačnej cesty naprieč Áziou v rokoch 2011-2012 som založil festival Cestou necestou a už väčšinou prezentujem s priateľmi. V lete 2015 som bol na 4 mesiace v Indonézií a Papuy-Novej Guinei. O tom však až niekedy nabudúce.

Preletíme cez 60 krajín. Budeme loviť losov s GPS, rybárčiť pri -20 stupňoch, pozorovať nádherné fjordy, náhorné plošiny, soľnú púšť. Prejdeme cez 800km peši v Južnej Amerike a 1600km v Ázií. Dvakrát vystúpime do 6000 metrov. Stretneme ženy so štupľami v nose a spozorujeme stáročné mosty vytvorené z koreňov stromov. A oveľa viac.

Cieľom prezentácie je ukázať a inšpirovať ľudí, že ak chce človek cestovať, dá sa to. Stačí len chcieť. Povieme si o rôznych dobrovoľníckych projektoch a dozvieš sa aj o spôsoboch, ako sa dá cestovať aj po celý život :).

Dĺžka prezentácie: 1 hodina

Po prezentácií často býva aj pol hodinová až hodinová diskusia. Mapu precestovaných krajín nájdeš na konci tejto stránky alebo na tejto stránke.

Fínsko – 9 mesiacov pri polárnom kruhu

V októbri 2006 som ako dobrovoľník išiel pomáhať v centre voľného času do malej dedinky Ranua, 80 kilometrov južne od polárneho kruhu. V priebehu 2 týždňov sa ochladilo na -20 a táto teplota sa s malými prestávkami udržala vyše troch mesiacov. Tri dni bolo aj -38 stupňov. Pomáhal som v centre, v škole, v lete pripravoval tábor pre deti. Prezetácia bude však najmä o Eskovi a jeho rodine, ktorí sa mi stali akoby druhými rodičmi. V zime sme išli na rybačku snežným skútrom, chodili do sauny, s GPS sme išli na lov losov, v lete sme sa previezli na motorke Harley Davidson a počúvali pri tom blues. A veľa ďalšieho.

Dĺžka prezentácie: 45 minút

15 mesiacov v Južnej Amerike

Ako dobrovoľník som pôsobil vyše pol roka na šiestich rôznych miestach. Prvé tri mesiace som pracoval cez projekt Európskej dobrovoľníckej služby s mládežou z chudobných rodín v hlavnom mesta Uruguaja, Montevideu. V Čile som pomáhal dva týždne okolo domu neďaleko Melipeuca a tri týždne u Matea, ktorý sa rozhodol žiť na samote v jednom odľahlom fjorde v Patagónii. Po návrate do Uruguaja som si našiel stáž cez študentskú organizáciu AIESEC v oblasti manažmentu ľudských zdrojov v Santa Marii, najjužnejšom štáte Brazílie. Dva dni som pomáhal s výstavbou chrámov z rákosia na ostrovčeku na jazere Titicaca pre mníchov Hare Krišna. Poslednou a zároveň najsrdcovejšou zastávkou bolo pomáhanie ľudom v komunite Villa Alcira neďaleko bolívijského pralesa, kde ľudia žijú nádherný pokojný život. O mieste som sa dozvedel iba náhodou. Z pôvodného zámeru ostať len pár dní, som nakoniec zostal stal mesiac.

Do Uruguaja som išiel s túžbou ostať ešte niekoľko mesiacov po skončení projektu. Nikdy by som si nepomyslel, že ostanem tak dlho. Učarovali mi nielen ľudia, ale aj príroda. Po odchode z Uruguaja som išiel do Patagónie. Z plánovaných dvoch mesiacov bolo odrazu päť. Aj to som sa v závere ponáhľal. Vždy zelené lesy, jazerá, ľadovce, štíty, útesy, soľná púšť, vulkány a niekoľko desiatok kilometrov dlhé túry ma oslovili tak silno, že som stanoval vyše štyroch mesiacov.

Pár mesiacov som pobudol aj v mestách a dedinách. Poväčšine som stretával členov Couchsurfingu a Hospitalityclubu. Vďaka týmto organizáciám som mal možnosť stretnúť ľudí domácich, ľudí otvorených, ľudí, ktorí mi ukázali, ako sa v ich krajine žije a čo robia v bežnom živote.

Dĺžka prezentácie: 90-120 minút

Patagónia

Kalendárne je zima. Opúšťam Uruguaj a idem do Patagónie. Domáci mi hovoria, že iba blázon je do Patagónie v zime. Návrat do Uruguaja plánujem o 2 mesiace. Bývam u couchsurferov a navštevujem dve farmy. Na jednej pomáham 10 dní, na druhej – u Matea, trávim 3 týždne. Všade je tak dobre, že celé 4 mesiace klesám cez Čile. Kupujem stan a navštevujem národné parky plné sopiek a prekrásnej prírody (Národný park Vicente Perez Rosales, Alerce Andino, Hornopiren, Chiloe, Torres del Paine, Los Glaciares). Z konca sveta – Ushuaie, stopujem loď a presúvam na ostrov Navarino, kde idem túru Dientes del Navarino. Do Uruguaja sa vraciam bleskovo do 14 dní po odchode z Ushuaie. Na Vianoce. Po necelých piatich mesiacoch na cestách.

Dĺžka prezentácie: 45-60 minút

Pol roka v Strednej Ázii

Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštore v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou. Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkmenistan. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie. Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizstane. Cez Pamír si to strúham skrz 200 kilometrov peši s výstupom na horu vysokú 5600 metrov, až ma samého prekvapuje, že tam nie je sneh. Stretávam domácich s jakmi, s býkmi mlátiacimi zrno i horúce pramene tečúce zo smaragdových skál. Cez dva dni sa terigám do Kábulu za kamarátmi, kde sa moja púť po Strednej Ázii končí.

Dĺžka prezentácie: 60-90 minút

Odporúčam podrobnejšie prezentácie o jednotlivých krajinách, kde sa človek dozvie viac infomácií o danej krajine (viď nižšie)

Turkmenistan, Uzbekistan

Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkmenistan. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie.

Dĺžka prezentácie: 35-45 minút

Severozápadná, severná a južná India

Z Kábulu prilietam do Indie. Dozviete sa o tom, ako s kamarátkou Hankou dobíjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedem dňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Tai Mahal, návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himálajach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drtičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kalačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela, druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno.

Dĺžka prezentácie: 55 minút

600 kilometrov v Nepále – Kančendžonga a Dolpo

V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18 dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci radi nechodia. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša.

Dĺžka prezentácie: 45 minút