Rýchlo musíme ísť do Kirgizska kým ho neobjaví svet, počúvala som od Maji, cestovateľky telom aj dušou. Milovník hôr Rudy – môj synovec tiež nebol proti,no a moje meno je Katka a mám na starosti catering. Do strednej Ázie sme vyrazili v júli 2017. Pristávame v hlavnom meste Biškek. Chladná betónová architektúra nám pripomína sovietsky vplyv počas okupácie. Nostalgicky spomíname na naše detstvo kde žihľava a burina zdobila drevené ploty aj u nás. Maršrutkou odchádzame do mestečka Karakol, kde začíname 3 trojdňový trek údolím Karakol cez sedlo Ala kol 3900 m.n.m.
V Altyn Arashan deň trávime v konskom sedle a končíme tradičným zápasením na koni nazývaným Kok-boru, samozrejme my sa už len dívame. Horúce pramene pôsobili priam zázračne na naše ubolené telá a tak sa môžeme vydať späť do Karakol, kde po prvý krát pijeme osviežujúce mlieko z kobyly –Kumys a pirôžky. Občerstvení smerujeme 25 km západne od Karakolu k ústiu kaňonu Jeti-Öghüz. Nachádza sa tam nevšedná formácia šokujúco červených pieskovcových útesov nazývaný aj Sedem býkov. Pri vstupe je veľký roztrieštený kopec nazývaný Razbitoye Serdtse. Na oddych nie je čas-smerujeme na úplný východ krajiny do Jyrgalan. 60 km z Karakol po prázdnej, ale väčšinou nespevnenej a prašnej ceste. Koniec sveta, totálny kľud, žiadny turisti, nádhera.
Bohom zabudnutá krásna banícka obec ktorá padla so ZSSR. Boli sme tam v čase keď sa šesť miestnych rodín spojilo, začali rekonštruovať svoje domy, aby lepšie vyhovovali hosťom , opravili dodávku vody, aby znovu využili sladkovodný prameň prechádzajúci okrajom mesta a ako neziskový sociálny podnik začali podnikať v turizme. Ideme si oddýchnuť k Issyk Kuľ – druhé najväčšie horské jazero na tejto planéte. Cestou k nemu sme stopli mercedes s majorom vo výslužbe a ten nám sľúbil že nám poukazuje aj miesta kde by sme sa sami nedostali. Nasledujúci deň aj so synom Ardakom, ktorý je taký podarený ako náš filmový Koľja sme vyrazili k južnému pobrežiu. „Slané ozero“, je kirgizska obdoba Mrtvého mora. Po kúpaní ideme zdolať Seokský priesmyk vo výške 4200m.n.m. Kok-Moinok– 3442 metrov, a po ňom Pereval Barskaun 3760 m.n.m. s vodopádom.
Druhý deň s Ardakom sme ukončili rozprávkou, tak sa volá v preklade Zkazka kaňon . Je to bizarná žlto červená skalnatá krajina, ktorá sa po mnoho rokov transformovala vetrom na úžasné sochy a útvary. Opúšťame Issyk Kuľ so spálenými zadkami od slnka a spíme v Kočkor. Objednávame si auto ku jazeru Song kul-3016m.n.m.
Celá cesta je zážitkom. Po obede v jednej z júrt, pokračujeme peši popri jazere do ďalšieho jurtového mestečka kde spíme. Je to ideálne miesto na spoznávanie života a kultúry kirgizských kočovníkov. Noci sú tu chladné a tak sa tešíme piecke v strede jurty, prikurujeme si sušenými lajnami a obliekame všetko čo máme.
Ďalší cieľ Taš Rabat karavanserai z 15. st. 3200m.n.m. a k tomu krásna prírodná oblasť. Rozhodujeme sa pre výstup do sedla Čatyr 4120m.n.m. Hore v sedle je poriadna zima, mrznú prsty a tak sa rýchlo bežíme zohriať o 1000 výškových nižšie.
Kol Suu 3500m.n.m. je veľkolepé ľadovcové jazero umiestnené v skalnatom kaňone. Mali sme problém sa tam dostať, ale stálo to za to. Je to pre nás jedno z najkrajších miest v celom Kirgizsku. Nachádza sa na juhovýchode Narynskej oblasti, neďaleko čínskych hraníc. Náš posledný trek a rozlúčkové posedenie s domácimi v N.P. Ala Archa nemal chybu. Sme šťastní že sme mohli navštíviť krajinu s nefalšovanou krásnou prírodou a tradíciami. Cítili sme sa tam „mega fajne“ Ďakujeme ???
