Pôvodne som chcel článok pomenovať Songkhla- mesto levov. Prečo, to zistíte nižšie. Potom som sa rozhodol pre Songkhla v Thajsku – mesto bez turistov. To sa ale nejako nehodí, a tak som sa rozhodol nechať najjednoduchší možný nadpis. Songhkla. Mesto, o ktorom nikto nepočul, má však čo ponúknuť a určite patrí medzi to najlepšie v južnom Thajsku.
Najväčším lákadlom je určite skvelé jedlo, tak ako v každom thajskom meste. Žiadna surovina nie je v Songkhle používaná na prípravu jedál v takom množstve, ako krevety. Dajú sa nájsť všade, v sladko-štipľavom Pad Thai, v pikantnej polievke Tom Yum, jedia sa veľké uvarené alebo malé vyprážené, ktoré sa následne namáčajú do chilli omáčky. Kto nemá rád krevety, môže určite vyskúšať miestneho pečeného zubáča, ktorý sa ako inak, jedáva s chilli omáčkou. Všetky suroviny sú čerstvé a pochádzajú od miestnych rybárov. Na svoje si prídu aj milovníci ovocia, ktoré sa pestuje na okolitých farmách. Medzi najchutnejšie určite patrí dobre známy kokosový orech, z ktorého sa najprv vypije jemne sladké mlieko a potom vyškrabe dužina. Jeho cena je asi 50 centov. Pad Thai je o niečo drahší, stojí 1,6 eura…
Nagini
Za množstvo rýb a morských plodov vďačí Songkhla svojej geografickej polohe. Z jednej strany sa nachádza obrovské jazero, v podstate lagúna so sladkou vodou a z druhej Thajský záliv. Vstup do lagúny chráni socha mýtického morského hada Naga. Nagi a Nagini, ako sa volajú príslušníčky nežnejšieho pohlavia mýtických hadích bohov, boli v Ázii považované za prevažne múdre a dobré tvory. Naga, ktorý chrlí vodu do jazera Songkhla, bol postavený, aby mestu priniesol bezpečnosť a prosperitu. „Myslím si, že tu je bezpečnejšie ako vo veľkých európskych mestách“, povedal Dome, učiteľ ekonomiky na Thaksinskej univerzite. Relatívne bezpečným mestom sa však Songkhla stala len nedávno. V roku 2005 sa v celej provincii a aj v meste uskutočnilo niekoľko teroristických útokov, ktoré si vyžiadali ľudské životy a desiatky zranených. Situáciu sa však armáde a polícii podarilo dostať pod kontrolu, a tak si miestni môžu užívať bezstarostný život na pláži Samila.
Do mora skočia pes, mačka a myš…
A vzniknú z toho dva ostrovy. Teda aspoň podľa miestnej legendy. Jeden čínsky obchodník priplával do Songkhly a našiel tu krásnu mačku a psa. Rozhodol sa, že si ich vezme so sebou naspäť do Číny, a tak ich zobral na svoju loď. Psovi a mačke sa však nechcelo nikde ísť, a preto presvedčili myš, ktorá bývala na lodi, aby ukradla kupcovi magický kryštál, s ktorým sa nedá utopiť. Myš kryštál ukradla a všetky tri zvieratá začali plávať k pobrežiu. Určite by sa im to podarilo, keby sa myš nerozhodla, že si kryštál nechá pre seba. Začala plávať rýchlejšie a mačka plávala za ňou. Počas naháňačky myš kryštál pustila a obe zvieratá sa od vyčerpania utopili. Ich telá sa premenili na ostrovy, ktoré sú dodnes pomenované podľa nich ako Ostrov mačka (Ko Maeo) a Ostrov myš (Ko Nu). Jediný, kto doplával na súš, bol pes. Od veľkého vyčerpania však umrel a premenil sa na vrch Tang Kuan, ktorý sa nachádza neďaleko od pobrežia.
Kávičky a grafity
Oboje sa nachádza v historickej časti mesta, ktorá sa pomaličky mení na umeleckú štvrť. Deje sa to však nenásilne a jedno do druhého nejako zázračne zapadá. Pri čínskom chráme sa tak nachádza moderná a útulná kaviareň a z druhej strany predajcovia tradičného streetfoodu. Obyvatelia mesta sú hrdí na svoju kultúru, ktorá predstavuje mix thajskej, malajzskej, čínskej a trochu európskej. V minulosti sa v meste na pár rokov zdržali Portugalci. Venovali sa hlavne obchodu, ale dlho tu nevydržali. Oveľa väčšiu stopu tu zanechali Číňania, ktorí mesto z časti postavili. Na rozdiel od Číny, v Siame (Thajsku) bol v minulosti vždy veľký nedostatok pracovnej sily. Kto si chcel privyrobiť, mohol prísť stavať napríklad Songkhlu. Vtedy sa ešte volala Singola, čo v doslovnom preklade znamená mesto levov. Svoj názov si zaslúžila vďaka neďalekej hore, ktorá svojim tvarom pripomína leva. Nie všetci Číňania sa však po skončení stavebných prác rozhodli vrátiť domov, a tak sa v meste doteraz nachádzajú domy postavené v čínskom slohu. Napríklad aj taký Pad Thai je thajské jedlo, pripravené z thajských surovín ale na čínsky spôsob a vzniklo počas Druhej svetovej vojny. Pri absencii anglicky hovoriacich miestnych obyvateľov je teda veľkou výhodou znalosť čínskych znakov, ktoré sa nachádzajú v celom meste. V osemdesiattisícovom meste si obyvatelia ešte stále potrpia na dodržiavanie zvykov a tradícií. Len v októbri sa v meste konali dva náboženské sviatky. Sviatok desiateho lunárneho mesiaca a sviatok Chak Phra.
Opičí vrch
Paradoxom je, že vrch Tang Kuan je asi jediné miesto v Songkhle, kde nie sú túlavé psy. Skutočnými pánmi sú tu opice. Živia sa všetkým čo nájdu a ak majú možnosť, ukradnú turistom stúpajúcim hore vrecko s orechmi, alebo ako som sám zistil, kávu. Ich taktika je jednoduchá. Ľudia si fotia ako preskakujú z elektrických káblov na stromy a kým sa nesústredia, jedna z nich im zatiaľ uchmatne pohár. Poriadok im nič nehovorí a po dopití odhodia všetko na zem. Kto nemôže v horúcom dni pokračovať v stúpaní na vrch bez cukru a kofeínu, môže použiť lanovku, ktorá ho pohodlne vynesie až na samý vrchol, kde sa nachádza budhistická svätyňa. Dole pod vami sa rozprestiera celé mesto s jeho historickou časťou. Bez opíc.
Songkhla je mesto, ktoré si určite zaslúži pozornosť turistov. Ak by ste tu chceli zostať dlhšie, určite si zájdite do kancelárie Mladiinfo, možno práve hľadajú ďalších dobrovoľníkov. Človek tu zažije skutočné Thajsko, bez predražených suvenírov a otravných predavačov. Miestny sa ešte vždy otočia, keď vidia Európana ako visí zakvačený za songthaewom, ktorý tu slúži namiesto autobusov. Ako turista však dúfam, že bez turistov ešte aj dlho zostane. Inak to už nebude tá pravá Songkhla, ktorú sa oplatí pozrieť.
