Na konci februára tohto roka sme sa vrátili z vyše 10-mesačnej cesty po Južnej Amerike. Podarilo sa nám precestovať šesť krajín: Ekvádor, Kolumbiu, Peru, Bolíviu, Paraguaj a Brazíliu. V prvých štyroch menovaných štátoch sme pobudli dlhšie a venovali sa najmä dobrovoľníčeniu v hosteloch a na farmách. Taktiež sme v každej zo spomínaných krajín urobili zaujímavé treky v národných parkoch či skúsili cyklistiku. Objavovanie posledných dvoch krajín, teda Paraguaja a Brazílie, bolo v úplne inej forme, nezostávalo nám veľa času, teda mesačný presun týmito neandskými, rovinatými štátmi bol čisto v znamení bežného batôžkárenia (backpackingu).
Dobrovoľníčenie v Južnej Amerike nás obohatilo. Parádne sme sa obaja zlepšili v španielčine, keďže naši manažéri zriedkavo hovorili dobrou angličtinou. Na kávovej farme v Ekvádore nám ukázali, ako vyzerá zrelý plod kávovníka, ako sa zbiera, suší, odstraňuje z neho šupka a ako prebieha praženie. Výsledná káva určite nepatrila k najlepším, aké sme kedy pili, ale kedy v budúcnosti ešte budeme mať možnosť prejsť si celým cyklom zberu kávy aj s následnou ochutnávkou? Veľmi pravdepodobne nikdy.
Hostelové dobrovoľníčenie, teda práca na recepcii, v hostelovej reštaurácii či drobné upratovania priestorov sme už dobre poznali z predošlého dlhodobého cestovania po Ázii v roku 2014. V Južnej Amerike to s dobrovoľníctvom bolo trošku komplikovanejšie, bolo málo miest alebo skôr obrovská konkurencia. Napísala som 50 mailov a dostala 5 odpovedí, z ktorých nebola ani jedna pozitívna. Najviac sa nám páčila práca v hostelovom bare/reštaurácii v najvyššie položenej metropole sveta v La Paz, v Bolívii. Za druhé najlepšie pracovné miesto považujeme hostel v Quite, v hlavnom meste Ekvádoru a zároveň druhej najvyššie položenej metropole sveta. Na iných miestach to bolo nemastné-neslané.
Z prírodných krás tohto kontinentu nás uchvátili najmä Andy, najmladšie a najdlhšie pohorie sveta a život, ktorý veselo pulzuje v andských výškach. Žutie lístkov koky je každodennou samozrejmosťou, takisto ako pitie alko aj nealko nápojov z kvasenej kukurice (chicha a chicha morada). Morské prasiatka sa nekonzumujú denne, ale patria jednoznačne do horského jedálnička.
Amazonský dažďový prales, ktorý sa nám podarilo navštíviť v severnom Peru, bol asi top prírodným zážitkom v celého cestovania. Rozsiahle džungľové oblasti s riedkym osídlením, kde nie je asfaltová cesta. Jediné spojenie s „civilizáciou“ vedie po obrovskej rieke, prípadne lietadlom. Našimi spoločníkmi boli aj pirane, sladkovodné delfíny či anakondy žijúce v oblasti.
Južná Amerika ma totálne dostala, verím, že sa tam ešte niekedy vrátim. 🙂 Ak sa chcete dozvedieť viac, príďte na naše prezentácie:
21. októbra 2018 v Banskej Bystrici
11. novembra 2018 v Bratislave
Autor: Viera Valentová a Peter Bugáň
