Cesta do zóny smrti rozpráva príbeh o tom ako sa z mestkých, „nížinových“ detí stali horolezci, ktorí sa postupne prepracovali z Tatier cez Alpy a Pamír až k ich prvému 8000-ovému vrchu Cho Oju v Himalájoch. Barbora a Vivian praktikujú výškové horolezectvo „čistým štýlom“ , čiže bez použitia prídavného kyslíka, či podpory lezeckých šerpov. V horolezeckom žargóne predstavuje zóna smrti výškovú hranicu od ktorej organizmus nie je dostatočne zásobovaný kyslíkom a teda postupne zlyhávajú jeho normálne funkcie. Dlhodobý pobyt v daných výškach nie je možný.
