TIP: Toto v Etiópii určite vyskúšajte (Martin Vavrík)

Etiópia, africká krajina, ktorá je pre mnohých cestovateľov „tabula rasa“ – nepopísaná tabuľa. Ja som ju navštívil už 4-krát. Prečo? Zachutila mi jej káva 🙂. Vedeli ste, že práve v tejto krajine objavili jej účinky? Alebo že Etiópčania vytvorili z prípravy kávy rituál, ktorý dodnes dodržiavajú? Nazýva sa kávová ceremónia a ja vám ju chcem aspoň takto predstaviť.

Nemáte radi kávu?

Ani ja som nemal. Kým som neprišiel do Etiópie. Zrnkovú kávu zo supermarketu som vyskúšal asi raz a jej chuť bola všetko možné, len nie dobrá. Slovenský „turek“ ani plávajúci kávový grunt mi nikdy neučaroval. O instantnej káve ani nehovorím. Kávu som pre svoj život nepotreboval. Až Etiópia mi ukázala, že som sa mýlil.

Ako som sa dostal do Etiópie?

Pozval ma tam rodinný známy  Dereje – Etiópčan, ktorý prišiel do vtedajšieho Československa študovať a zostal tu žiť. V roku 2013 organizoval pre svojich európskych kamarátov exkurziu po svojej domovine. Potreboval niekoho, kto vie po anglicky, aby mu pomáhal. Súhlasil som a už o pár dní som pristával v Addis Abebe, hlavnom meste Etiópie. Prvé, čo ma ohúrilo bola samotná krajina – vysoké pohoria s bujnou vegetáciou a o pár kilometrov ďalej vyprahnutá púšť.

Ďalšou fascinujúcou vecou bola káva. Pila sa všade a pili ju všetci, dokonca aj malé deti.  Etiópčania, resp. Etiópčanky mali na jej prípravu postup, ktorý sa dedí z generácie na generáciu už celé stáročia a nazývajú ho kávovou ceremóniou.

„Je to 40-minútový rituál, v ktorom sú jednotlivé kroky dôležitejšie ako slová. Doprial by som ho zažiť každému.“

„Kávová ceremónia je 40-minútový rituál, v ktorom sú jednotlivé kroky dôležitejšie ako slová. Doprial by som ho zažiť každému.“

 

Prvú kávovú ceremóniu zariadil Dereje na moju počesť u svojej rodiny. Usadili ma na malú drevenú stoličku k stolu, na ktorom boli poukladané šálky s podšálkami. Za čelom stola sedela mladá žena v bielych šatách a pri sebe mala malú piecku. Na podlahu rozprestrela veľké zelené steblá trávy.  Postupne sa všetci usadili a svoj pohľad upreli na dievčinu. Tá si z vrecka nabrala  zelené kávové zrná a vo vedre s vodou ich dôkladne umýva, doslova drhne, až mám pocit, že sa lesknú. Medzitým skontroluje piecku, či je dostatočne rozpálená a vysušené zrnká vkladá na panvičku. Krúživými pohybmi kávové zrná premiešava bez použitia varechy. Ide jej to šikovne, vidno že má prax. Zrazu na piecku pridá pár stebiel rôznych byliniek a miestnosť naplní dym so zaujímavou vôňou.  Kávová ceremónia u mňa začína vyvolávať pocit magickosti. Tancujúce zrnká na panvičke pomaly chytajú čiernu farbu. V Etiópii je zvykom pražiť kávu úplne dotmava, vraj tak stráca svoju kyslosť. Vysvetľuje mi Dereje. Po  15 minútach ma dievčina pozýva k piecke, aby som sa nadýchal kávovej arómy. Je úchvatná, ťažko sa dá opísať slovami. Príjemná, čerstvá, niečím zvláštna,… Pri piecke sa striedajú všetci hostia a každý sa zhlboka nadýchne. Dievčina pokračuje „v čarovaní“, až zrazu odstaví upraženú kávu z piecky a nechá ju úplne vychladnúť. Zatiaľ nám pripravuje malé občerstvenie – mix rôznych semien na jednej miske a popkorn na druhej. „Popkorn ku káve?“ nechápavo sa pýtam Derejeho. „Je to naša tradičná pochúťka,“ uškŕňa sa na mňa.

Keď zrná vychladnú, dievčina ich pomelie na elektrickom mlynčeku. To ma trochu zarazilo. Veď to má byť originálna prezentácia, ako sa káva pripravuje po stáročia. Dereje sa len usmieva a hovorí „Už aj tu v Etiópii sú ľudia leniví, aby si kávu mleli ručne. Nemusia mať ani tečúcu vodu, ale elektrina a smartfón byť musí,“ konštatuje Dereje vplyv globalizácie na Etiópiu.

 

Jebena v hlavnej úlohe

Jebena (čítaj džebena) je nádoba na kávu. Akoby karafa. Dievčina do nej nasype niekoľko lyžičiek pomletej kávy a zaleje ju studenou vodou. Niekoľkokrát ju zohreje a prelieva, nalieva, vylieva, nestačím sa čudovať. Keď si myslím, že v nej nič nie je, dievčina z nej začne nalievať do šálok. Nalieva však z poriadnej výšky, takže káva je nielen v šálke naliata úplne po okraj, ale aj na podšálkach a stole. Nikomu okolo mňa to nevadí. Tak sa prispôsobujem. Dereje si všimol moje prekvapenie a vysvetľuje: „U nás je takéto servírovanie bežné. Podľa našich tradícií to prináša šťastie. Nemusíš sa  báť, v šálke je len čistá káva, výluh zachytila jebena. ­­V nálevke sú zastrčené vlasy z konského chvosta, ktoré fungujú ako sitko.“ Trochu ma upokojil, ale keď mi dievčina priniesla šálku naplnenú až po okraj, zase znervózniem.  A čo teraz? Ako to vypijem bez toho, aby som sa oblial? Trasú sa mi ruky… Pomaly zdvíham šálku a privoniavam si ku svojej 1. etiópskej káve. Príjemná aróma kávy zmiešaná s vôňou kvetov pošteklila moje čuchové bunky. Zavieram oči a vychutnávam si prvý dúšok. Po jazyku mi behá množstvo chutí, ale žiadna mi nepripomína našu kávu. Je však dosť sladká, lebo dievčina mi do šálky pridala, ako je u nich zvykom, až 3 lyžičky cukru. Po chvíľke už v ústach cítim príjemnú, ťažko opísateľnú chuť. Mňam. Výborné. Túto kávu si určite ešte dám – ale nabudúce si ju osladím radšej sám. „Kávu v jebene zalievame 3-krát. Prvé kolo sa volá “Abbol”, druhé “Tonna” a tretie “Baraka”. Posledné kolo je káva už slabá, a preto ju môžu piť aj deti,“ vysvetľuje mi Dereje. Ale ja to neodporúčam. Posledný raz je totiž „káva“ už len nechutná voda s kofeínom. Najedený z popkornu a potužený výbornou etiópskou kávou opúšťam príbytok svojho priateľa a v hlave sa mi začína rodiť podnikateľský plán. Čo tak priniesť túto výbornú kávu, jej ceremóniu a príbeh na Slovensko? Ale to je už ďalší príbeh, ktorý sa volá Habesh Coffee

„O svojich zážitkoch z mojich etiópskych dobrodružstiev píšem na svojom blogu, bude mi cťou, ak si ich prečítate aj vy, milí cestovatelia.“


 

Martin Vavrík
O autorovi: Mladý chalan, ktorý vďaka svojim cestám po Etiópii vytvoril slovenskú značku etiópskej kávy. Nazval ju HABESH COFFEE. Dostupná je cez e-shop, ale ochutnať ju môžete na niektorej z akcií. Obsahuje zrná 100 % Arabiky, ktoré Martin dováža z vychýrených etiópskych plantáži a pravidelne praží v malej českej pražiarni úplne dotmava – tradične etiópsky. Slovákov učí, ako si vychutnať pôžitok z čerstvej etiópskej kávy a vďaka jeho blogu, môžete spoznávať aj krásy Etiópie.

 Vedeli ste, že…?

Kávu a jej blahodarné účinky na ľudský organizmus objavili v Etiópii. Podľa legendy za tento objav vďačíme pastierovi kôz Kaldimu. Všimol si, že, jeho stádo po zožratí akýchsi neznámych červených bobúľ začalo šantiť a vôbec nechcelo spať. Preto bobule nazbieral a zaniesol ich opátovi do miestneho kláštora. Ten si z bobúľ uvaril nápoj a vypil ho pred večernými modlitbami. Dokázal sa dlhšie koncentrovať a vraj mohol lepšie komunikovať s bohom. O nápoj sa podelil aj s ostatnými mníchmi, ktorí objav postupne šírili do sveta.

, ,

Chceš dostávať informácie o pripravovaných podujatiach emailom?

Pridaj sa k tisícom dobrodruhov, ktorí pravidelne dostávajú čerstvé informácie priamo do svojej emailovej schránky. Buď medzi prvými, ktorí sa dozvedia o pripravovaných podujatiach, zaujímavých článkoch a radách i tipoch na cestu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú emailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Menu