Ako to asi dopadne, keď sa dvaja celkom čerství a adekvátne tomu neskúsení nadšenci cestovania kempovým štýlom vydajú na cestu po Európe bez časového obmedzenia a s veľmi nejasným itinerárom? Ani my sme si to spočiatku nevedeli predstaviť. O to viac nás lákalo to vyskúšať.
Začiatkom júna sme vyrazili na expedíciu, ktorú sme nazvali K Gibraltáru cez Nordkapp. Názov bol príznačný najmä tým, že tieto dva body Európy boli zároveň jedinými pevnými bodmi nášho itinerára. Všetko medzi tým sme sa rozhodli nechať na náhodu, na tipy a odporúčania od našich známych, od miestnych obyvateľov, od ľudí v turistických informačných centrách.
Na začiatku expedície stálo pred nami niekoľko výziev. Neskrývame, že niektoré z nich vznikli z vyslovene pragmatických dôvodov. Pri iných však bola hnacím motorom zvedavosť a chuť otestovať, koľko toho unesieme.
Naším dopravným prostriedkom, naším útočiskom, naším pracoviskom, naším domovom, kuchyňou, špajzou, jedálňou, šatňou aj spálňou sa na pár mesiacov stal náš kombík. Našou výzvou bolo dokázať, že ak chce niekto cestovať v štýle „s karavanom“, nemôže mu v tom zabrániť ani to, že nemá karavan.
Toto bola naša prvá cesta, na ktorú sme išli ako naozajstní kemperi. Výzvou bolo zadovážiť si adekvátnu kempingovú výbavu a pobaliť sa tak, aby sme so sebou mali všetko, čo potrebujeme. Aby sme doma nechali všetko, čo nepotrebujeme. Aby sme dokázali flexibilne narábať s priestorom v aute a aby sme mali všetko poruke.
Milujeme spanie v stane. A ešte viac, ak si miesto, kde stan rozložíme, môžeme vybrať sami. A tak sme všade, kde to šlo, kempovali na divoko. V čom spočívala výzva? Napríklad v tom, ako nájsť vhodné miesto na zakempenie v úplne neznámom prostredí. Alebo v tom, ako riešiť hygienu, keď kempujete na divoko tri a viac dní po sebe.
Čakalo nás dosť dlhé obdobie, počas ktorého sme mali byť spolu 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Niektorí známi si o nás kvôli tomu robili starosti a opakovane sa uisťovali, či si to uvedomujeme. Výborne sme sa na tom bavili, pretože to už spolu ťaháme nejaký ten piatok a radi trávime spolu čo najviac času. Aj tak sme však nevedeli zaručiť, ako to s nami počas expedície dopadne.
V neposlednom rade bolo jednou z výziev expedície dosiahnutie maximálnej efektívnosti pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Chvíľu predtým, ako sme sa na expedíciu vybrali, sme dali výpovede v práci. Motiváciu sme teda mali dostatočnú. Čas strávený na ceste a v cudzích krajinách sme si chceli užiť naplno, ale nechceli sme pri tom minúť viac, ako je nevyhnutné.
Nuž a nemenšou výzvou než tie predošlé bolo aj to, skutočne si cestu užiť. Naplno si uvedomovať a vychutnať jedinečné a neopakovateľné okamžiky. V krízových situáciách stresovať čo najmenej a čo najviac sa sústrediť na hľadanie optimálneho riešenia. Podeliť sa aj s ostatnými o čo možno najviac informácií a zážitkov.
Nielen o tom, ako sa nám darilo čeliť týmto výzvam, porozprávame počas prezentácie na festivale Cestou necestou v Bratislave. Pridáme aj nezabudnuteľné zážitky, zopár úsmevných príhod a predstavíme miesta, kde sa nám páčilo najviac.
Autorka: Katarína Kožíková
Fotografie: Tomáš a Katarína Kožíkovci
