Blog

HorSa do Ríma. Bratislava – Rím na bicykloch. Druhá časť

(Pokračovanie prvej časti)

Po predošlom dni sme vstali okolo obeda. Večer nám hostitelia povedali, že ráno majú stretnutie, ale že sa o nás postará ich syn Jakub. Zjedli sme teda výdatné raňajky, po ktorých sme s ním ešte hodnú chvíľu debatovali. Potom sme si išli zbaliť veci, poďakovali sa za pohostinnosť a vyrazili smer Udine. V Udine totižto Samo vybavil ubytovanie u Diega, priateľa jeho bratislavskej susedky Mišky. Po namáhavom predošlom dni sme teda na tento deň mali naplánovaných asi 70 kilometrov, z ktorých sme 20 prešli ešte v noci pri hľadaní nocľahu. Takže nás čakalo príjemných 50 kilometrov po rovinke. Jediná nevýhoda boli teploty presahujúce 40 stupňov Celzia, pričom Tomášovi sa znova pustila krv z nosa.

Bratislava - Rím na bicykloch

Do Udine sme bez vážnejších komplikácií prišli okolo tretej poobede. Čakalo nás veľmi príjemné privítanie od Mišky a Diega. Po týždni jedenia polotovarov a instantných polievok sme mali na obed výbornú fašírku s ryžou. Po obede sme sa rozložili na záhrade, išli nakúpiť do neďalekého obchodu a snažili sa v tieni načerpať energiu do ďalších dní. Večer sme mali unikátnu príležitosť autenticky prežiť futbalový zápas Taliansko-Nemecko. Diego nás totiž zobral na hrad, kde bola fan zóna a prebiehalo premietanie zápasu. Po prvom polčase sme sa však rozlúčili a išli späť domov, aby sme sa poriadne vyspali.

HorSa do Ríma

Ďalším cieľom cesty bola dovolenková destinácia mnohých Slovákov, Lido di Jesolo. Cesta bola veľmi nezáživná. Takmer celý deň fúkal vietor a bolo zamračené. Stromy zabraňovali hocijakému výhľadu na okolie a vedľa nás si to jeden za druhým pálili kamióny. Netušili sme, že tento nastolený trend nás bude kváriť ďalšie 3 dni.

Z Bratislavy do Ríma na bicykloch

Podvečer sme sa dostali do Jesola. Po povinnom nákupe proviantu na večeru sme sa pobrali pozrieť pláž. Ostali sme však prekvapení. Všade množstvo ľudí, pláže ohradené plôtikmi, so vstupom povoleným len návštevníkom hotelov. Tak sme chvíľu blúdili po meste hľadajúc wi-fi. Ako sme stáli pred jednou reštauráciou, dostala sa k nám nemilá správa z domu. Do centra Benátok sa vraj na bicykloch nedostaneme a bude pre nás výhodnejšie, ak sa tomuto legendárnemu mestu vyhneme. Táto správa nás nepotešila, avšak mali sme iné starosti. Keď padlo na mesto šero, išli sme hľadať vhodnú pláž na nocľah. Našťastie, po chvíli hľadania sme prišli na verejnú pláž. Bicykle sme úmorne pretlačili cez piesok, zamkli o ceduľu s varovaniami pre plavcov a začali rozkladať stan. Všetky úkony nám komplikoval pomerne silný vietor. Nakoniec sa ale všetko podarilo a mohli sme sa venovať iným činnostiam. Po vzhliadnutí mapy sme za ďalší cieľ zvolili mesto Chioggia. S pocitom, že sme každým dňom o kus bližšie k nášmu vysnívanému cieľu, sme si ľahli spať.

Bratislava - Rím na bicykloch - stanovanie na pláži

Okolo piatej ráno nás zobudil hluk motora. Chvíľu sme ostali zarazení, lebo sme sa obávali, že ide o carabinierov a budú problémy. Našťastie to iba okolo prechádzalo smetiarske auto, ktoré odvážalo neporiadok zo smetných košov. Približne o 8 sme začali baliť veci a o 9 sme už smerovali ku ďalšiemu cieľu. Potravinám. Dopriali sme si poriadne sýte raňajky a vyrazili na cestu. Šliapalo sa nám ťažko. Nebolo to však z fyzických dôvodov, cesta išla viac-menej stále po rovine, avšak ísť stále po rozpálenej asfaltke plnej áut, bez hocijakého výhľadu na okolie začne rýchlo nudiť a oberať o motiváciu.

Z Bratislavy do Ríma na bicykloch - stravovanie počas cesty

Niekedy okolo obeda sme sa dostali ku Benátkam, kde sme ostali na pevnine. V malom parčíku sme sa naobedovali a pozorovali pri tom skupinu mladých Arabov, ako sa doťahujú a bijú. Idylka. Ďalej sme bez hocijakých komplikácií prišli až do Chioggia. Najprv sme mali menšie obavy, lebo pri príchode mesto vyzeralo ako nepekná prístavná diera, avšak nakoniec nás veľmi milo prekvapilo. Hlavu sme sklonili znovu na pláži. Večer, keď sme sa už pomaly ukladali k spánku, začali okolo prechádzať mladí černosi. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že ide o imigrantov, či už podľa oblečenia, alebo veľkých tašiek, v ktorých si prenášali svoj majetok. Zložili sa asi 500 metrov od nás. Smiali sme sa, teraz sme na tom boli podobne.

Bratislava - Rím na bicykloch, kempovanie na pláži

Ďalšou métou, ktorú sme mali dosiahnuť bolo historicky bohaté mesto Ravenna. O 8:30 ráno, keď mal Tomáš za sebou omšu sme vyrazili. Cesta nás nehorázne ubíjala. Teplo, rozpálený asfalt, kamióny. Mali sme toho dosť. Okolo obeda sme už boli takí frustrovaní, že sme odbočili z hlavnej cesty do nejakej dedinky. Tu sme si ľahli do tieňa a zaspali. Po asi hodine takéhoto oddychu sme sa vzchopili a rozhodli sa prekonať túto nechuť. Vyrazili sme vpred, lenže ani nie po pol hodine jazdy sme museli znova stáť. Tomáš dostal defekt na zadnom kolese. Bol to vôbec prvý defekt výpravy, čo bol pomerne slušný výsledok, vzhľadom na to, že v tej dobe sme mali prejdených okolo 950 km. Ironicky sa to stalo v momente po tom, ako Samo žartoval o prelomení hranice 1000 km bez defektu. Ibaže pri takej bežnej oprave, ako je vymenenie duše sa stala veľká nepríjemnosť. Neopatrnosťou sa zadarilo vylomiť pätku prehadzovača. Na naše veľké šťastie sa podarilo všetky vypadnuté šróby nájsť a pomocou všetkého, čo sme mali, podoťahovať. Nakoniec všetko ešte poistilo trocha izolepy, vernej spoločníčky každého “opravára”.

Bratislava - Rím na bicykli

Bratislava - Rím na bicykloch - klasická oprava bicykla

Po prejdení ani nie 10 km sme stáli s defektom znovu. Aj tentokrát bolo prepichnuté koleso na Tomášovom bicykli, na dôvažok to isté. Situácia začala byť nepríjemná. Našťastie chalani problém našli a vyriešili. Bol ním tŕň zapichnutý v plášti, ktorý sme pri predošlej výmene duší prehliadli. Amatéri. Všetko sa našťastie podarilo opraviť a mohli sme bezstarostne pokračovať až do Ravenny. Po príchode sme si odbili povinnú fotku pri tabuli a pokračovali do centra. V pláne sme mali prespať niekde na fare, pretože Ravenna je vychýrené pútnické miesto. Ale žiadnu sme nezbadali, tak sa Tomáš vybral na prieskum do informačného centra, zatiaľ čo sme so Samom strážili bicykle. Po asi 15 minútach prišiel s mapou mesta v rukách. Vysvetlil nám, že kúsok od miesta, kde sme sa nachádzali je kláštor pre pútnikov, ale že ten je najskôr zatvorený, lebo je už neskoro. Kláštor sa volal San Rocco. Spomenuli sme si s úsmevmi na nášho slovinského kamaráta Roka, ktorý nám tak oduševnene nalieval. Po príchode bol kláštor samozrejme už zatvorený.

HorSa do Ríma na bicykloch

Mali sme teda druhú možnosť. Hostel Dante, na ktorý nás na informáciách odkázali. Po menších navigačných problémoch sme sa k nemu prebojovali. Veľmi nás tešilo, že po dlhšej dobe budeme opäť spať ako ľudia. V posteli, pod strechou, budeme sa môcť osprchovať alebo využiť splachovací záchod. S Tomášom som šiel dnu, spýtať sa, či sú ešte voľné izby a koľko by nocľah stál. Podmienky boli priaznivé, tak sme išli zobrať dole, na ulicu občianske, ktoré sme mali na bicykloch. Ako sme sa vrátili a podali ich panej na recepcii, usmiala sa a začala na nás hovoriť po slovensky. Boli sme veľmi prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že všetok personál tvoria Slováci. Po uskladnení bicyklov sme išli do izby, kde sme po večernej hygiene ľahli do postelí a zaspali.

Prechod cez Apeniny

Pri raňajkách sme sa zoznámili s Ondrom, chlapíkom z Brna, ktorý sa vydal na rovnakú cestu ako my. Od Ravenny však pokračoval na Rím priamo, cez Arezzo, zatiaľ čo náš plán bol ísť cez Rimini a San Maríno, prejsť cez Apeniny do Florencie, Pisy a popri západnom pobreží prejsť až do Ríma. Keď sme sa dosýta najedli, išli sme do izby, zbalili si veci, rozlúčili sa s Ondrom aj s personálom hostela a vydali sa na cestu do San Marína. Veľmi sme sa tešili, že sa zmení profil krajiny, cez ktorú prechádzame a že znovu pôjdeme v kopcoch. Pred odchodom z mesta sme ešte rýchlo pozreli hrobku slávneho Danteho Alighieriho a vydali sa smerom na Rimini.

HorSa do Ríma na bicykli

Cestovanie Bratislava - Rím na bicykloch

HorSa do Ríma na bicykloch

Pri vychádzaní z mesta sme pokorili pre nás mystickú hranicu 1000 kilometrov. Keď sme pofotili tachometer a pokochali sa počtom núl, tak sme boli schopní pokračovať ďalej. Ešte stále po rovine, kde nám cestu okrem kamiónov komplikoval aj silný protivietor. Napriek všetkému sme boli asi za 3-4 hodiny v Rimini. Tu sme sa nezdržiavali, pokračovali sme priamo do San Marína. Za mestom sa cesta prudko zdvihla a nás čakalo úmorné stúpanie. Ako sme vyšťavení stúpali pomaly k vrcholu kopca, obehol nás celkom rýchlo idúci vysmiaty Talian na starom horskom bicykli. Pozdravili sme sa a išli ďalej. Trocha som za chalanmi zaostával, lebo sú predsa len na bicykloch zdatnejší ako ja, ale videl som, že Samo sa za chlapíka zavesil a stúpal za ním. Keď som vychádzal na vrch kopca, nikde som chalanov nevidel. Zrazu mi ale kýval Samov vrchársky súper, aby som zabočil doľava, do malej kaviarničky. Tu už sedeli Tomáš so Samom. Náš nový známy sa predstavil ako Giovanni.

HorSa do Ríma

Keď zistil, že sme zo Slovenska, odkiaľ je aj jeho obľúbený cyklista Peter Sagan, pozval nás na colu a koláčiky. Bohužiaľ sme si moc nerozumeli, nevedel ani anglicky, ani nemecky a my zase neovládame taliančinu. Našťastie pomohol priateľ na telefóne. Zavolal som bratrancovi Braňovi, ktorý hovorí plynule po taliansky a ten Giovannimu vysvetlil, odkiaľ ideme a kam máme namierené. Nakoniec sme si vymenili kontakty, poďakovali a rozlúčili sa. Pokračovali sme cez kopce ďalej do San Marína. Podvečer sme dorazili na hranice. Spravili sme si povinné fotografie, vystúpali hore kopcom do mesta a ako praví dobrodruhovia sme sa navečerali v McDonalde. Úprimne za taký výhľad, aký ponúkala terasa miestneho “mekáča” by sa nemuseli hanbiť ani luxusné reštaurácie. Po večeri sme zišli znovu do Talianska a zložili sa na horskú lúku. Pozorovali sme nádherný západ slnka a pod oblohou plnou hviezd sme zaspali.

HorSa do Ríma - západ slnka v Taliansku

HorSa do Ríma - kempovanie nad mestom

HorSa do Ríma - kempovanie na kopci

Ráno sme sa dohodli, že dnešný deň bude oddychový. Pozrieme si San Maríno, naobedujeme sa niekde v meste a potom prejdeme len nejakých 50 km aby sme ušetrili sily na prechod do Florencie. Tak sme sa okolo 10 pomaly vydali do historického centra San Marína. Tu sme sa poprechádzali, pokochali sa panorámami a kultivovane zjedli obed.

Bratislava - Rím na bicykloch - krásne výhľady na prírodu

Na bicykloch z Bratislavy do Ríma

Niekedy okolo 15 sme sa vybrali preč, smerom na Florenciu, smerom do kopcov. Všetko začalo pekným zjazdom, potom sme chvíľu napredovali údolím po rovinke. Neskôr sme avšak zistili, čo nás približne bude na druhý deň čakať. Krajina sa poriadne zvlnila a my sme stále iba stúpali, vyššie a vyššie. Po asi hodinke stúpania sme prišli do malej dedinky, v ktorej bol aj camp. Rozhodli sme sa však z ekonomických dôvodov prespať na lúke nad dedinou. Znovu sme raz mali možnosť sledovať výhľad, ako z gýčovej pohľadnice. Presne pre toto sme sa na kopce tešili.

HorSa do Ríma - kemping na kopci, západ slnka

Na bicykloch sme sedeli už okolo 8 ráno, čo bolo vzhľadom na predošlé dni mimoriadne skoro. Čakal nás fyzicky asi najťažší deň celej výpravy. Vedeli sme, že ak ho zvládneme, sme už jednou nohou v cieli. Začal celkom zaujímavo, 30 % zjazdom po lesnej ceste. Na bikoch, ktoré naložené vážili každý takmer 40 kíl, sme sa celkom zapotili, aby sme bezpečne zišli dolu. Náročnosť sme si však uvedomili až o 3 hodiny neskôr, v polovici približne 10 kilometrového stúpania do výšky 1170 m.n.m. Išlo sa ťažko, jediný, kto bol v plnej forme, bol Tomáš. Po tom ako nevládal v kopcoch v Slovinsku, nás veľmi prekvapil. Na vrchol vyšiel ako prvý, s asi pol hodinovým náskokom. Keď sme sa so Samom vyplazili hore, sedel vysmiaty na kameni nad cestou, písal si denník a pozoroval partiu motorkárov oddychujúcich na parkovisku pod ním. Po krátkej pauze sme si obliekli teplejšie oblečenie. Čakal nás totiž prekrásny zjazd. Po zjazde sme išli asi hodinku po rovine a po nej tu bola pred nami ešte jedna výzva. Stúpanie do priesmyku vo výške 1050 m.n.m. Na úpätí kopca sme sa posilnili maškrtami nakúpenými v miestnych potravinách a pustili sme sa do poslednej výzvy dňa.

Na bicykloch z Bratislavy do Ríma

Bratislava - Rím na bicykloch

Za priesmykom bol na mape vyznačený camp. Ten bol naším cieľom. Cesta na vrchol šla pomaly, našťastie však stúpanie nebolo tak strmé. Zanedlho sme ho zvládli. Hore sme si znovu obliekli teplé oblečenie a pustili sa do zjazdu do campu. Keď sa nám podarilo dostať na určené miesto, ostali sme veľmi prekvapení. Nikde žiaden camp, jedine turistická cestička do lesa. Ako sa po opätovnom zhliadnutí mapy a turistických značiek ukázalo, Camp je názov miestneho kopca. Ach jaj, nevadí. Rozhodli sme sa prenocovať opäť niekde v prírode a užiť si posledné horské výhľady pred “cieľovou rovinou”. Avšak miesto na nocľah sa nám nedarilo zohnať. Navyše, spolu s padajúcim súmrakom sme sa nebezpečne približovali ku Florencii. Totižto nie je problém prespať vonku niekde na vidieku. Ale vo veľkých mestách je to horšie. Zlodeji, rôzne indivíduá vychádzajúce so súmrakom a ešte aj carabinieri. To všetko by nám len spôsobovalo v meste problémy. Našťastie sa Tomášovi podarilo asi o pol 11 večer vybaviť nocľah na dvore fary, v mestečku vzdialenom asi 10 kilometrov od Florencie. Tak sa nám podarilo vďaka srdečnosti miestnych splniť jeden z našich “achievementov”. Tým bolo práve využiť služby cirkvi.

HorSa do Ríma

Z fary sme vyrážali až okolo obeda. Museli sme totiž ešte opraviť defekt na Tomášovom bicykli z predošlého dňa, zalepiť Samove topánky, nabiť batérie do kamery a elektrikárskymi páskami opraviť brašňu. Po príchode do Florencie sme sa v nej dlho nezdržali. Množstvo turistov, obmedzenosť pohybu na bicykli a časová tieseň nás tlačili ďalej. Cieľom bolo známe mesto Pisa. Ako sa nám podarilo dostať sa z mesta napredovali sme pomerne rýchlo. Priemernú rýchlosť sme si stanovili okolo 27 km za hodinu, a tak sme sa podvečer dostali do Pisy.

Na bicykloch z Bratislavy do Ríma - zastávka v Pise

Ubytovali sme sa v campe. Celý deň sme šliapali s vidinou, ako sa večer poriadne prejeme cestovín a iných vecí nakúpených po ceste. Aj sa stalo. Po vyprázdnení ešusov sme zaľahli. V rámci uťahovania opaskov sme sa rozhodli spať bez stanu, za ktorý sa priplácalo 12 €. Slovenských študentov len tak niekto neprekabáti.

Dovolenka na Elbe

Ráno, kým ešte väčšina obyčajných turistov spala, sme sa vydali pozrieť si mesto. Ako sme zistili, okrem veže a priľahlých budov tu nie je príliš čo vidieť. Tak sme aspoň využili wi-fi reštaurácií v blízkosti veže, zatiaľ čo Tomáš šiel hľadať svätostánok, kde by ho pustili aj so vzhľadom teroristu, ktorý po ceste získal. Nanešťastie všade boli ľudia ostražití, tak sa po hodinovom neúspešnom hľadaní Tomáš vrátil. Išli sme na nákup, Samo sa vrátil do campu po externú baterku, ktorú ešte nechal nabíjať a vyrazili sme ďalej. Náš cieľ sa začal skutočne približovať. Večer sme už totižto mali v pláne nocovať na Elbe. A ako sme si povedali ešte v autobusovej zastávke v Rakúsku, druhý večer našej výpravy, “keď už budeme na Elbe, bude dobre”. Preto sme opäť napredovali vo vysokom tempe smerom na Piombino, prístavné mesto, z ktorého premávajú trajekty na Elbu, Sicíliu, Sardíniu a Korziku.

HorSa do Ríma - zastávka v Pise

Po ceste sme mali jedinú zastávku a to v meste San Vincenzo, kde sme si nakúpili suroviny na večerné varenie, ktoré sme si po predošlom večere celkom obľúbili. Odtiaľ sme pokračovali do Piombino. Celý deň sa nám darilo, avšak v Piombine nastal menší problém. Na križovatke, neďaleko prístavu, kam sme sa kvôli čoskoro odchádzajúcemu trajektu ponáhľali, mi na mokrom asfalte ušlo predné koleso a čakal ma tvrdý pád. Navyše na rušnej križovatke plnej áut. Našťastie som sa nedostal pod kolesá ani jedného z nich. S pokrivenými riadidlami som nasadol na bicykel a vyšiel na kraj cesty. Tu sme spravili bilanciu škôd. Otočené riadidlá sme napravili, avšak na prednom kolese bola poriadna osmička a rozbil som svetlo. Čo však bolo horšie, ako som šliapal v sandáloch, pri páde sa mi otočil palec smerom von od prstov. Neskutočne to bolelo a do dnes stále bolí. Tiež som si o pedál rozsekol koleno. Pomerne hlbokú ranu mi Tomáš vydezinfikoval a obviazal. Po asi 15 minútach ošetrovania a opráv sme sa vydali do prístavu. Tu sme kúpili predražené lístky na trajekt a o 9 večer sme už ubití vystupovali v Portoferraio. Po nočnom hľadaní príbytku sme nakoniec zišli po strmých schodoch na vychytenú pláž Capo Bianco, okúpali sa v azúrovo modrom mori ako vystrihnutom z katalógu cestovnej kancelárie, navarili si večeru a pri svite mesiaca zaľahli do spacákov.

Bratislava - Rím na bicykloch, cesta loďou

Bratislava - Rím na bicykloch, ostrov Elba

Ráno nás opäť raz zobudili smetiari. Ako neskôr pribúdali hodiny, stúpal aj počet dovolenkárov slniacich sa na pláži. Okolo 12 sme usúdili, že ak príde viac ľudí, s bicyklami až do večera neprejdeme. Mali sme cieľ dostať sa do campu neďaleko mesta Cavo, odkiaľ nám mal ísť o 3 dni trajekt späť na pevninu. Vyniesť naložené bicykle hore schodmi nám dalo zabrať. Obzvlášť mne s totálne nepoužiteľnou nohou, na ktorú som nevedel ani poriadne došliapnuť. Po vystúpaní schodov sme zišli späť do mesta.

Bratislava - Rím na bicykloch, spánok na pláži

Cestou sme sa zastavili v supermarkete kúpiť si raňajky. Tu sa nám stala situácia, ktorá nám vykúzlila úsmevy na tvárach. Prvý sme šli dnu Tomáš a ja, Samo zatiaľ vonku strážil biky. Keď sme sa s nákupom vrátili, stál pri ňom nejaký muž. Vysvitlo, že sa jedná o Slováka žijúceho vo Švajčiarsku. Po krátkom rozhovore sa vrátila z nákupov jeho rodina a on odišiel ku autu. Po chvíli sa vrátil a podal nám 10 eurovú bankovku, aby sme si naňho dali pivo. To, že sa Tomášovi vzápätí skoro podarilo peniaze vyhodiť v krabici od croissantov bolo vedľajšie. Cez kopce v teplotách nad 40 stupňov sme prešliapali do dediny Nisporto, kde sa nachádzal camp. Tu sme sa ubytovali a ostali čerpať sily ďalšie dva dni, počas ktorých sme si buď váľali šunky na pláži, alebo preskúmavali okolité dedinky.

HorSa do Ríma, výhľad na more

Na tretí deň sme museli, aj keď neradi, pokračovať ďalej. Počas pobytu v Nisporte nám Tomáš cez známosti vybavil ubytovanie v apartmáne v centre Ríma úplne zadarmo. Trajektom sme sa prepravili späť do Piombina. Odtiaľ nás čakali už len 2 dni cesty. Po rovnej ceste sme prišli až do Castiglione della Pescaia, kúsok pred mesto Grosseto. Tu sme prenocovali na pláži. No trocha sme sa obávali, pretože pláž s priľahlým lesom je prírodná rezervácia. Všade je tam zákaz campovať. Väčšie obavy sme však mali z blízkej búrky. Našťastie sa nám akoby zázrakom vyhla. A tak sme mohli v pohodlí ráno zahájiť posledný deň nášho putovania. Aspoň sme si to mysleli.

HorSa do Ríma, pláž v Taliansku

HorSa do Ríma, kempovanie na pláži

Ráno sme vyrazili už okolo 6, aby nás nikto nechytil. Predsa len za campovanie bola vypísaná pokuta 50€. Podarilo sa nám bez povšimnutia zmiznúť. Čoskoro sme už sedeli v Grossete a jedli raňajky. Uvedomili sme si však jednu veľmi podstatnú vec. „Do Ríma vedú všetky cesty, okrem tých z Grosseta.“ Boli sme tak blízko a zároveň ďaleko. Totižto jediná priama cesta z tohto mesta do Ríma je diaľnica, kam na bicykli nesmiete. Museli sme preto spraviť iný plán. Okolnosti nás prinútili ísť po miestnych komunikáciách cez najrôznejšie toskánske mestečká a dedinky. Čo sa týka estetickej stránky cesty to bolo jednoznačné plus, avšak sa nám cesta predĺžila o skoro 80%. Tak sme celý deň šliapali, v nepríjemnom teple, pomedzi polia, do kopca, z kopca a stále dookola. Po ceste sme mali avšak možnosť vidieť pekné historické mestečká, ako napríklad Scansano a zrúcaninu kostola z 11. storočia.

HorSa do Ríma, stará zrúcanina

Podvečer sme sa dostali do mesta Tuscania. Tu sme nakúpili, najedli sa a pokračovali už za tmy ďalej. Na bicykloch sme sedeli asi do 11 večer, potom už na nás dopadla únava a strach zo slabého osvetlenia, ktoré sme mali. Nevedeli sme si dlho nájsť miesto, kde by sme sa zložili, tak sme skúsili šťastie vedľa príjazdovej cesty ku farmárskej usadlosti. Poslednú noc sme teda strávili ako sa patrí. Pod holým nebom na cudzom pozemku.

Posledné kilometre

Budík nás nemilosrdne vytrhol zo spánku o 5 ráno. Nemali sme na výber. Ak sme chceli v Ríme mať kde bývať, museli sme si kľúče vyzdvihnúť do 14:00. A čakalo nás ešte vyše 80 kilometrov šliapania. Ráno bolo prekvapivo veľmi chladné. Zo spacákov sa nám vychádzalo iba s ťažkosťami. Ako sme sa však už na bikoch rozbehli, začalo byť lepšie. Všetko išlo podľa plánov.

HorSa do Ríma, posledné kilometre pred Rímom

HorSa do Ríma, príchod do večného mesta

Až pokým sme sa neocitli 20 kilometrov pred Rímom. Začal fúkať veľmi silný vietor, ktorý nás šmýkal po ceste. Pod jeho vplyvom som prešiel cez výmoľ, za aký by sa nemusela hanbiť ani cesta na Slovensku. A bolo to tu, môj prvý defekt za celú výpravu, práve v tú najmenej vhodnú chvíľu. Na miesto stretnutia s majiteľom bytu, v ktorom sme mali tráviť najbližšie dni, to bolo okolo 30 km a nám zostávala približne hodina času a defekt, ktorý bolo treba opraviť. Nakoniec sme problém vyriešili pomerne riskantne, avšak úspešne. S Tomášom sme ostali vymieňať dušu a Samo, ako najrýchlejší z nás, šiel napred, aby zobral kľúče od bytu.

HorSa do Ríma, oprava bicykla

Potom, ako sa nám podarilo všetko opraviť, sme pokračovali ďalej. Ani sme nevedeli ako a boli sme v okrajovej štvrti Ríma. Pokračovali sme do centra, kde sa nachádzal byt a naše útočisko na najbližších 5 dní. Po krátkom hľadaní sme prišli do vytúženého cieľa. Tu nás už čakal vysmiaty Samo. Podarilo sa. Po takmer 1900 kilometroch, pár mechanických vadách a drobných zraneniach sme dosiahli cieľ. Rím, mesto, pre ktoré je príznačná vlčica sme obohatili o našich troch vlkov.

HorSa do Ríma, námestie vo Vatikáne

Aj keď sme v Ríme strávili ďalšie 4 noci, nášmu trojtýždňovému putovaniu a občas aj blúdeniu bol koniec. Počas cesty sa nám rovnako podarilo zachytiť 8 hodín videomateriálu, z ktorých teraz, za pomoci našej strihačky Ruth, pripravujeme dokument. Ak by ste nás chceli sledovať, podporiť, prípadne sa dozvedieť ešte viac (napríklad o našej ceste späť), kliknite na našu facebookovú stránku OZ HorSa.

Tešíme sa na film a o rok sa vidíme znova. Hor sa do sveta!

, ,

Chceš dostávať informácie o pripravovaných podujatiach emailom?

Pridaj sa k tisícom dobrodruhov, ktorí pravidelne dostávajú čerstvé informácie priamo do svojej emailovej schránky. Buď medzi prvými, ktorí sa dozvedia o pripravovaných podujatiach, zaujímavých článkoch a radách i tipoch na cestu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Menu