Hodvábny vietor (kniha)

Cestopis “Hodvábny vietor” od Michala Knitla (zakladateľa OZ Cestou necestou) je o ceste, ktorá prebiehala od 4.5.2011 do 24.10.2011 na trase: Bulharsko, Turecko, Gruzínsko, Arménsko, Náhorný Karabach, Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Afganistan, z ktorého som letel do Dílí, hlavného mesta Indie. Celú cestu som absolvoval po zemi, cestopis sa skončí na letisku v Kábule. Obsahuje 144 strán (96 text a 48 farebné fotografie). Pokračovanie cesty (6 mesiacov v Indii, 2 mesiace v Nepále a návšteva Bangladéša) bude opísaná v cestopise Farebný svet.

Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštore v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia, akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou. Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi, ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkménsko. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie. Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného tábora Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizsku. Cez Pamír si to strúham skrz 200 kilometrov peši s výstupom na horu vysokú 5600 metrov, až ma samého prekvapuje, že tam nie je sneh. Stretávam domácich s jakmi, s býkmi mlátiacimi zrno i horúce pramene tečúce zo smaragdových skál. Cez dva dni sa terigám do Kábulu za kamarátmi, kde sa moja púť po Strednej Ázii končí.

Posledných 50 výtlačkov je dostupných už iba poštou priamo od autora alebo aj pri osobnom vyzdvihnutí v Bratislave.

, , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,

Chceš dostávať informácie o pripravovaných podujatiach emailom?

Pridaj sa k tisícom dobrodruhov, ktorí pravidelne dostávajú čerstvé informácie priamo do svojej emailovej schránky. Buď medzi prvými, ktorí sa dozvedia o pripravovaných podujatiach, zaujímavých článkoch a radách i tipoch na cestu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Menu