Cestovanie vo dvojici? Buď vás to zocelí alebo rozdelí

Dievčatá by si mali na začiatku ujasniť, koľko dní zvládnu bez sprchy. Chalani by zase mali chápať, že ich spoločníčky zatúžia ísť občas aj do kaviarne či reštaurácie. Ako zvládnuť cestovanie vo dvojici sme sa rozprávali s cestovateľmi Jankom Cagáňom a Máriou Horskou.
Cestovanie vo dvojici na vlastnú päsť je úžasne oslobodzujúce, ak to však medzi vami nefunguje, môže sa to skončiť fiaskom.

O výhodách a nevýhodách cestovania vo dvojici nám porozprávali Mária a Janko, ktorých ste mohli vidieť aj na cestovateľskom večeri Cestami necestami.

TOP miesta hľadá cez Google Earth

Na prvú cestu vo dvojici sa vybrali po ročnom randení. Janko vždy vyhľadá dych vyrážajúce miesta cez Google Earth, na ktoré sa potom snažia trafiť.

Jediným kľúčom pri vyhľadávaní je nájsť trojkombináciu – more, mesto aj hory. Dnes už sú celkom zohratý pár. Precestovali spolu Čiernu Horu, Turecko, Albánsko, Gruzínsko, ale aj Česko, Poľsko a Maďarsko. Najčerstvejšie zážitky majú z decembrovej dovolenky na Tenerife na Kanárskych ostrovoch.

Na zážitky však bola najbohatšia cesta v Gruzínsku. Aspoň počas nášho rozhovoru.

„Ja som tá náročná,“ začína Majka.

„Zo začiatku som vždy chcela vidieť všetky turistické atrakcie, ktoré na tom mieste sú. S odstupom času som prišla na to, že najväčší zážitok máme aj tak z ľudí alebo situácií, do ktorých sme sa dostali. Takže už tak nebazírujem na tom, aby sme videli všetky atrakcie,“ zamýšľa sa Majka. „Mrzí ma však, že sme nestihli ísť na Krym,“ dodala.

Maria Horska-Thethy-Albansko_2014

Thethi Albánsko 2014 (Zdroj: Archív Mária Horská)

Z idylky bojové pole

Tak ako doma chce byť človek niekedy sám, nie je vylúčené, že to nepríde aj na cestách. Podobne to majú aj Majka s Jankom.

Bez ohľadu na to, či sa pohádajú alebo nie, ich cesty sa občas prirodzene rozdelia.

„Keď prídeme do nejakého mesta, bežne sa stane, že sa rozdelíme. Ja idem na masáž a Janko ide na pivo. O tri hodiny sa stretneme a obaja sme šťastní,“ hovorí Majka. Zároveň však kriticky priznávajú, že hádka niekedy príde aj na cestách.

„Takmer na každej ceste sa pohádame. Akurát posledne, keď sme boli na Tenerife, sme sa nepohádali, čo ale môže byť aj tým, že už vycítime, keď to prichádza a vieme to stopnúť,“ reaguje Majka.

„Jasne, že sa to niekedy vyhrotí, ale nemyslím si, že je to niečo zlé,“ dopĺňa svoju priateľku Janko.

Majka po chvíli dodá, že najväčšou výhodou spoločného cestovania vo dvojici je, že musí robiť minimum kompromisov.

„Myslím si, že extrémne situácie na ceste môžu pôsobiť ako katalyzátor a veľmi rýchlo zistíte, či sa k sebe hodíte,“ dodá napokon.

Na čo by sa mala pripraviť ona a na čo on?

Keď sa opýtam, na čo by sa mali pripraviť dievčatá a na čo chlapci pri tomto type cestovania, ostane chvíľu ticho. Obaja sa zamyslia a hľadajú niečo, čo im na tom druhom prekáža.

„No, je dobré, sa o niektorých veciach dohodnúť ešte pred vycestovaním. Ona by si mala ujasniť, ako dlho je napríklad ochotná byť bez sprchy,“ začína Majka.

Nedostatočné hygienické podmienky zrejme veľa z nás odradí od divokého cestovania na vlastnú päsť.

„Ja mám tiež rada, keď sa môžem venovať aj babským veciam, ale keď stanujeme na vrchole kopca, určite si nebudem dávať špirálu,“ dodala so smiechom.

„Dôležité je aj vedieť sa zbaliť a nebrať zbytočné veci,“ uvažuje nahlas Majka. V ich dvojici nosí, prirodzene, ťažšie veci Janko. „Toto vždy vyčítam Majke, že prečo si berie všetku tú kozmetiku, pretože je to zbytočne ťažké,“ nedá sa.

„Ty nemáš ani poňatia o tom, koľko by tých vecí bolo, kebyže si ich vezmem všetky,“ chytí sa hneď Majka a dodáva, že si ich berie preto, aby sa mohla aspoň v jeden deň počas dovolenky poriadne vyfintiť.

„Chalan by sa mal pripraviť na to, že dievčatá chcú chodiť do kaviarne a dávať si raňajky,“ bonzuje na svoju priateľku Janko.

Tenerife_Maria Horska_4

Tenerife, 2015 (Zdroj: Archív Mária Horská)

Spoločenské hry nie sú strata času

Kým doma nie je čas na nič, na ceste s batohom na chrbte sa zrazu ocitnete v akomsi časovom vákuu a na rad sa dostanú aj dávno zabudnuté spoločenské hry.

V Albánsku sa naučili hrať Domino, v Turecku zase Tavlu (pozn. red. u nás známa ako backgammon).

„Ak by mi niekto teraz povedal, že mám čakať dve hodiny na bus, tak som veľmi nervózna, ale keď sme na výlete, je to v poriadku. Kúpime si nejaké jedlo, potom si rozložíme karimatku, vždy sa snažíme naučiť nejakú lokálnu hru,“ hovorí na margo vnímania času Majka.

„Najzábavnejšie je to spoločné zdieľanie, ktoré nás spojí. Hráme Hádaj na čo myslím, a je to iba naše,“ dodala.

Maria Horska_Gruzinsko_domino

Oddych v Gruzínsku – mätový čaj s dominom (Zdroj: Archív Mária Horská a Ján Cagáň)

Keď sa diskomfort zmení na problém

Ďalšia z dôležitých rád, ako spoločné cestovanie zvládnuť, je vydiskutovať si podmienky na spanie. Tie môžu byť niekedy kritické, až núdzové.

„Niektorí ľudia môžu mať problém s chrbticou a naozaj nezvládnu spať tri noci na karimatke. Také veci, ktoré sa dajú vopred predvídať, tak tie si treba dohodnúť a tie ktoré sa nedajú predvídať, to je potom tá sranda,“ pokračuje Majka.

Raz sa im už stalo, že núdzovo museli prespať na pláži, iba v spacákoch a na karimatkách. Najväčší adrenalín však zažili, keď sa rozhodli prenocovať na tureckej autobusovej stanici.

Rozdielne predstavy o míňaní

Maria Horska-Thethy-Albansko

Thethi Albánsko 2014 (Zdroj: Archív Mária Horská)

Na míňaní peňazí je pomerne ťažké dohodnúť sa aj za bežných domácich podmienok, nie to ešte na cestách.

Aj v našej dvojici majú obaja rozdielne názory napríklad pri platení za ubytovanie.

Kým Janko by za ubytovanie najradšej neplatil, Majka by bola ochotná zaplatiť do 20 eur. Za jedlo by dal maximálne 5 eur, Majka má hranicu na 15 euárch.

V zásade však jedlo zo sebou nenosia, pretože je to ďalšia batožina navyše. Jedlo si vždy doprajú čerstvé z miestnej kuchyne.

„Prvá veta, ktorú sa v cudzom jazyku naučím, je Prosím si jedlo bez mäsa,“ hovorí Majka, ktorá je vegetariánka.

Najhoršie vegetariánske jedlo je podľa nej v Gruzínsku, na mätový čaj s mliekom však nedá dopustiť a občas si ho robí aj doma.

V ostatných krajinách sa však prestravuje bez problémov aj vegetarián, pretože mäso je v týchto krajinách väčšinou luxusom. Jedia ho tam, podobne ako u nás pred niekoľkými rokmi, len raz do týždňa.Stopovanie bez adrenalínu, to nejde k sebe

Ak vyhľadávate vzrušenie, dvojica odporúča turecký tobogán, kde štartujete po stojačky.

Adrenalín však zaručene zdvihne aj stopovanie, ktoré je v poslednom čase celkom populárny spôsob cestovania.

„Pamätám si, že keď sme stopovali v Gruzínsku, zastali nám dvaja muži z Čečenska a mňa vystrašilo už len to, že boli z Čečenska, lebo jediné čo sa mi spája s touto krajinou sú nepokoje a výbuchy… Napokon boli veľmi zlatí,“ spomína Majka s úsmevom.

Nezabudnuteľným bol aj výlet v Gruzínsku, kde stopli Giorgiho. Spočiatku opatrná debata v aute prerástla v priateľskú a Giorgi ich napokon pozval k sebe na večeru aj prenocovanie.

Maria Horska-Gruzinske-lanovky-v-Tbilisi

V Gruzínsku majú na každom kroku lanovku, pričom lístok stojí 50 centov. Je to niečo ako mestská hromadná doprava u nás. (Zdroj: Archív Mária Horská & Ján Cagáň)

 

 

Autorka článku: Jana Kubisová, redaktorka Aktuality.sk a Cestovanie.sk
Zdroj: cestovanie.aktuality.sk

, , ,

Chceš dostávať informácie o pripravovaných podujatiach emailom?

Pridaj sa k tisícom dobrodruhov, ktorí pravidelne dostávajú čerstvé informácie priamo do svojej emailovej schránky. Buď medzi prvými, ktorí sa dozvedia o pripravovaných podujatiach, zaujímavých článkoch a radách i tipoch na cestu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú emailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Menu