Bojovník za práva zvierat, cestovateľ a domáci majster, ktorý si žije život po svojom. Pred tromi rokmi zahodil skvelú kariéru, aby žil plnohodnotnejší život. Odvtedy cestuje po svete, pracuje v záchranných centrách pre zvieratá, propaguje vegánstvo a popri tom si na tento život zarába.
Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Poznanie, sloboda, zážitky.
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Asi by som dokončil Južnú Ameriku – Brazília, Venezuela, Kolumbia, možno prešiel do centrálnej Ameriky – Panama, Kostarika, Mexiko. Na tak dlho, ako by ma to bavilo – ale určite aspoň na 3 mesiace.
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Thajské green curry, ale bez rybacej omáčky.
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
Sám, no najbližšie si idem skúsiť cestovanie s niekým.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Laptop + hudba, foťák, Kindle + dobrá e-kniha, hamaka.
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Bol to mesiac strávený v peruánskej džungli, kde sa odohrala aj moja ceremónia s ayahuascou. Stalo sa to neplánovane a uprostred krásnej džungle a navždy ma to zmenilo k lepšiemu. Bol to čas v mojom živote, kedy som si uvedomil jeho ozajstné podstaty a svoje životné hodnoty.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
6000 km na motorke naprieč Indiou, od mora až nad 5000 m n. m. v Himalájach, všetko sám, bez poriadnej motoristickej výbavy a znalostí.
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Áno, na začiatku môjho cestovateľského života mi v Ekvádore ukradli batoh so všetkými dôležitými vecami, hlavne pasom, no bola to hlavne moja chyba. A v Buenos Aires ma okradli o nejaké drobné s kuchynským nožom – zasa zavinené hlavne mojou neopatrnosťou. Takže – svet môže byť niekedy nebezpečný, ak si hlúpy. 😀
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Bez váhania! To, čo sa stalo na cestách, sa môže stať aj u nás. Nestalo sa to preto, že som bol na cestách, ale preto, že som nedbal na základné pravidlá, „ako sa nenechať okradnúť“, ktoré platia aj u nás doma.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Podľa vecí, ktoré ma zaujmú pri výskume na internete, podľa toho, kde nájdem nejaké záchranné centrá pre zvieratá alebo zaujímavé eko projekty, podľa odporúčaní iných cestovateľov. Spávam v lacných ubytovniach, hosteloch, v stane, v hamake, pod holým nebom, cez couchsurfing.org alebo niekedy si dožičím peknú chatky pri mori :).
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Mal som také momenty, hlavne keď som cestoval pridlho – napr. vyše roka v Južnej Amerike. Vtedy mi už poklesol entuziazmus do cestovania a zachcelo sa mi trochu pekných chvíľ s blízkymi, nejaké dobré metalové festivaly u nás v lete, a spoľahlivý internet, z ktorého môžem pracovať na svojich projektoch bez prerušenia.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Na Peru mám najlepšie spomienky. Ale v každej krajine som našiel plno ľudí, ktorí mi ochotne pomohli. Nemyslím, že to je krajinou – je to individuálne, nie stereotyp podľa krajiny. Dá sa v tej istej krajine nájsť veľa podivných a arogantných ľudí, tak ako aj veľa dobrých a priateľských ľudí. Záleží od toho, v akých kruhoch sa človek drží.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Je ich veľa, inšpirujú ma rôznymi spôsobmi, ako oni cestujú a čo do toho dajú. Nemusia to byť cestovatelia ako takí, skôr ľudia, ktorí si žijú po svojom.
Máš nejaký cestovateľský sen?
Cestovateľský – určite ešte pôjdem do Južnej Ameriky – Patagónia a potom sever, taktiež ma láka Grónsko. Ale mojím väčším snom je žitie slobodného života, kdekoľvek vo svete, takže na to sa sústredím viac. Je dôležitejšie žiť šťastne a slobodne, plniť si sny, ako cestovať istú časť roka, na úkor zvyšného času.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Chcem si udržiavať tento životný štýl, ktorý som dosiahol – vedieť si zarobiť na slobodný život, ktorý môžem žiť kdekoľvek. Takže žiť istý čas na Slovensku a taktiež v iných krajinách a častiach sveta. Napríklad v zime ujsť niekam do Ázie :). Mať slobodu si vybrať pracovné hodiny a čas podľa seba, nie ich mať diktované nejakou zmluvou.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Tým, ako mi jeden krok – rozhodnutie našetriť si, dať výpoveď a zariskovať – ísť cestovať do sveta, zmenil život na oveľa plnohodnotnejší. A mottom: „Ak by si dnes zomrel, bol by si spokojný s tým, čo zanecháš po sebe?“. Ak na to nevieš istú odpoveď, alebo odpoveď je nie, tak začni pracovať na tom, aby si vedel odpovedať áno. Teraz.
Stretnúť Lukáša, vypočuť si jeho prezentáciu o živote na cestách a diskutovať s ním budete môcť v Banskej Bystrici 14.11. o 18:20.
Viac na jeho weboch:
Viac o cestách na www.posveteposvojom.com, o živote na anglickom webe sensimism.com. Práca – webdizajn Nimble alebo pre anglický trh Nimble.help – webdesign and maintenance.
