Ako sa cestovatelia stravujú? Mišo na ľadovce odporúča si nosiť tyčinky Koko alebo Bounty – lebo kokos nezamŕza a nevylámete si zuby :). A Miro? Tomu najviac chutilo v Gruzínsku.
Michal Mironov
Narodený v Trnave. Začínal s trekmi, časom mu učarovali vyššie hory. Lákajú ho najmä chudobné a rozvojové krajiny. Vyskúšal si aj prácu a život na mori. Miluje históriu a kultúru juhovýchodnej Ázie. Najradšej cestuje naľahko, naslepo a peši.
Aké najlepšie jedlo na cestách si ochutnal?
Ťažká otázka. Nepovažujem sa za gurmána a určite necestujem kvôli gastronómii. Na cestách bývam často unavený a hladný čiže s vďakou a s chuťou zjem všetko, čo mi domáci ponúknu. Chutí mi jednoduchá morská kuchyňa, rád si dám v gréckej prístavnej krčmičke čerstvú rybu s pečivom. Z exotickejších jedál si spomínam na vynikajúce kuracie kari pečené v banánovom liste, ktoré som ochutnal na Srí Lanke. Alebo skvelú libanonskú šavermu s jogurtom a mätou. Parádne jedlá majú aj u susedov – po celodennej túre na Zakarpatskej Ukrajine neexistuje lepšia vec na svete ako hustý boršč v ktorom vám doslova stojí lyžička. Mňam :).
Kupuješ si jedlo vopred a máš vždy so sebou niečo ako na prípad núdze, alebo jedlo riešiš až keď si hladný?
Jedlo väčšinou riešim až keď som hladný a vždy si nechám poradiť od miestnych. Rád nechám na kuchára alebo čašníka, nech mi sami ponúknu vec, ktorá im v ten deň najlepšie vyšla. Prípadne pozerám, čo jedia ľudia okolo mňa a objednám si to isté. V batohu určite nesmú chýbať müsli tyčinky a nejaké oriešky (najlepšie lieskové alebo mix orechov a sušeného ovocia). V prípade núdze sa s tým dá vystačiť na celý deň.
Berieš si na cesty so sebou domácu na vypálenie červa? Ak áno, akú a koľko? 🙂
Jednoznačne kvalitnú slivovicu 52% – to je naozaj skvelá dezinfekcia po hnusnom jedle alebo „oblbovák“ v prípade bolesti (hrdla, zubov, vlastne čohokoľvek). Zároveň je to niečo naše typicky slovenské, čím môžete recipročne ponúknuť vašich hostiteľov. Výhodou tiež je, že malá „ploskačka“ slivovice pokojne vystačí väčšej skupine ľudí. Raz som ju dal okoštovať laoským Hmongom ako výmenu za ich slabučkú ryžovú pálenku. Chudáci, najprv mysleli že ich chcem otráviť, ale nakoniec si ju nevedeli vynachváliť. 🙂
Kupuješ si balenú vodu (ak áno, v ktorých krajinách), či kedy piješ vodovodnú či z prameňa? Máš filtrovaciu fľašu či tabletky na purifikáciu vody?
Balená voda je v Ázii nevyhnutnosť. Až keď človek cestuje, zistí, akú máme na Slovensku skvelú a kvalitnú vodu. Tabletky som ešte neskúšal, no filtrovaciu fľašu áno a je to výborná vecička. Chuť vody však po filtrovaní nebýva najlepšia a preto filtre považujem až za posledné riešenie.
Aké jedlo si berieš na jednodňové túry? Kupuješ si všetko v krajine, kde si na túre, alebo berieš si niečo z domu?
Sprvu som kupoval všetko na Slovensku ale časom som zistil, že nejaké keksíky, sucháre, konzervu či vifonky zoženiem prakticky všade. Čiže výbavu na jednodňové túry pokojne nechám na ktorékoľvek lokálne potraviny.
Na akej najdlhšej túre si bol? Aké jedlo si si tam bral?
Robil som aj viacdňové treky, ale nikdy nie v totálnej divočine, čo značí že spravidla každé tri dni sa dalo dokúpiť jedlo v nejakej dedinke. Preto mi stačí trvanlivejší balený chlieb – lepšie tvrdý a tmavý, paštéta alebo konzerva (celkom sa mi osvedčili tuniakové šaláty Rio mare s rôznou príchuťou), plus nejaké keksíky. Samozrejme, úplne inou kapitolou sú niekoľkotýždňové horské expedície, kde človek zvažuje výšku, počasie a každý gram čo ponesie na chrbte. Okrem klasickej dehydrovanej expedičnej stravy by som možno odporučil dve vychytávky:
1) Tyčinky Bounty alebo Koko – ostávajú mäkké aj vo veľkých mrazoch a nevylámete si na nich zuby :).
2) Oškvarky: skvelá, vysoko kalorická strava, ktorú neskazí teplo ani mráz. Chutia aj v prípade, keď vás už len pri samotnom pomyslení na jedlo napína na vracanie, čo sa občas vo veľkých výškach alebo pri vyčerpaní či chorobe stáva.
Berieš si aj nejaké vitamíny, tabletky, energetické nápoje, cukor či med?
Jasné, vitamíny sú dôležité, o to viac že na cestách sa len málokedy darí stravovať pravidelne a vyvážene. Tiež by mali prispieť k imunite, keďže ochorieť v cudzine nie je žiadna sranda. V lekárňach sa dajú kúpiť rôzne multivitamínové kapsule. Šumivé tablety sú takisto fajn keď sa ti zunujú čaje, najmä magnézium a céčko. Pozor, najmä na horách treba šumáky poriadne „vytrepať“, keďže pri menšom tlaku môže termoska doslova vybuchnúť. 🙂 Z tabletiek vždy beriem ibalgin proti bolesti, aspirín, panadol a niečo proti hnačke (immodium). Med, klasický cukor alebo energeťáky som nikdy nebral, rovnako sa mi veľmi neosvedčili ani cyklistické či bežecké gély – chutia hnusne :). Dobrý je hroznový cukor alebo sušené hrozienka.
Koľko vody so sebou najviac vláčiš so sebou?
Maximálne dve jedenapollitrové fľaše plus extra liter čaju v termoske. Zvyčajne však oveľa menej, keďže na horách si vždy radšej vodu dovarím zo snehu akoby som sa mal vyčerpať pod ťažkým batohom.
Aký máš varič a koľkokrát denne varíš?
Používam výkonný turistický plynový varič Primus typu reactor s už vstavaným ešusom – lepšie chráni oheň proti vetru a voda rýchlejšie zovrie. Nie je nič horšie, ako keď musíš premrznutý v zlom počasí dlhé minúty čakať na vodu. V tomto som nekompromisný. Ideálne je, keď stačí variť raz denne, väčšinou na konci dňa pred spánkom.
Viac o Mišových cestách nájdete na jeho blogu.
Miro Peťo
Horolezec a extrémny skialpinista z Liptovského Mikuláša. Odmalička je často v horách, ktoré sa postupom času stali významnou súčasťou jeho života. V rokoch 2008 až 2014 bol členom reprezentačného tímu Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Ako horolezec a extrémny lyžiar pôsobil v Tatrách, Alpách, Škandinávii, na Kaukaze, v Iráne a v Himalájach. Za svoje športové úspechy získal niekoľko ocenení. V súčasnosti sa naplno venuje svojim horským vášňam a popri tom pôsobí ako profesionálny horský vodca UIAGM.
Aké najlepšie jedlo na cestách si ochutnal?
Najlepšia kuchyňa z toho, čo som mal možnosť doposiaľ degustovať, bola asi gruzínska – ich klasické Khingali (pirohy s mäsovou plnkou) a Khachapuri (niečo ako lokša plnená bryndzou).
Kupuješ si jedlo vopred a máš vždy so sebou niečo ako na prípad núdze, alebo jedlo riešiš až keď si hladný?
Som všežravec, na skialpových a lezeckých výjazdoch fungujem hlavne na sacharidoch (cez deň), večer bielkoviny a tuky. Na výjazdy si nosievam „z domu“ vlastné čokoládové, musli a proteinové tyčinky, na ktoré som zvyknutý a ktoré mi chutia, tie mám teda „po ruke“. Zvyšok (syry, šunky, mäso, atď.) dokupujeme na mieste.
Berieš si na cesty so sebou domácu na vypálenie červa? Ak áno, akú a koľko? 🙂
Neberiem, ani vypalovanie čreva moc nepraktizujem
Kupuješ si balenú vodu (ak áno, v ktorých krajinách), či kedy piješ vodovodnú či z prameňa? Máš filtrovaciu fľašu či tabletky na purifikáciu vody?
Závisí od krajiny, v Európe napríklad nemám problém piť z vodovodu alebo horských potokov/prameňov, v Ázii keď sa dá, tak kupujem vodu v plastových flašiach, prípadne vodu prevárame. Nástroje alebo tabletky na purifikáciu vody nemám.
Aké jedlo si berieš na jednodňové túry? Kupuješ si všetko v krajine, kde si na túre, alebo berieš si niečo z domu?
4 až 6 tyčieniek na deň (musli, preotein, snickers, horalky, sójové rezy, a pod.) Beriem väčšinou z domu, mám to cca prepočítané na počet dní, teda napríklad na 8 skialpvých dní cca 40 tyčiniek, na ktoré som zvyknutý a ktoré mi chutia (časť z nich sa dá dokúpiť aj v krajine – snickers a pod. ale napr. sójové rezy, zázvorky alebo horalky sa nedajú, tie si nosievam z domu)
Na akej najdlhšej túre si bol? Aké jedlo si si tam bral?
Na viacdňové túry: ráno ovsená kaša zalievaná vodou, alternatíva na ráno: vifonové rezance s chlebom a syrom/šunkou (teda niečo hutné), cez deň čokoládové tyčinky (4-6 podľa dĺžky túry), pri dlhých túrach aj bielkovina hutnejšia (napr. jedna parenica), večera sáčková polievka alebo vifon, plus instatné zalievacie jedlo typu Travellunch, na dojedenie nejaká sladkosť
Berieš si aj nejaké vitamíny, tabletky, energetické nápoje, cukor či med?
Väčšinou len mega C vitamíny (1000 mg) v tabletkách alebo šumivých tabletách
Koľko vody so sebou najviac vláčiš so sebou?
Max. 2 litre, potom podľa potreby na snehu topím na variči, v lete naberám z horských potokov
Aký máš varič a koľkokrát denne varíš?
Osvedčil sa mi MSR Reactor, varím väčšinou 2x denne – ráno pred túrou a večer po túre
Viac o Mirových cestách nájdete na jeho stránke.
Otázky pripravil Michal Knitl
