Naša cesta po Nórsku trvala mesiac a pár dní. Precestovali sme ho zo severu na juh. Začali sme rovno na najsevernejšom bode Európy – Nordkappe. Polnočné slnko sme si vychutnali s húfmi turistov z celého sveta.
Aby sme tento zážitok vykompenzovali, vybrali sme sa na ďalší deň na Kjerkeneset a Knivskjelodden. Cíp mysu Knivskjelodden leží ešte severnejšie, ako samotný Nordkapp, ale je tu menšia tlačenica a väčší pokoj. Navyše, výhľad na Nordkapp zaliaty v červených lúčoch polnočného slnka nás presvedčil, že je lepšie sa na Nordkapp pozerať, ako na ňom byť.
Počas siedmich dní na Lofotách sme pochopili, prečo ich všetci milujú. Tu je totiž nadostač toho, čo ľuďom tak často chýba: pokoj a ticho. Magické hory a čarovné rybárske dedinky tomu už len dotvárajú tú správnu kulisu.
Aj keď Lofoty so svojimi prírodnými krásami nepochybne patria k nórskej špičke, bolo by naivné myslieť si, že sú to najlepšie, čo na vás v Nórsku čaká. V našej hitparáde nórskych “naj” sa na popredných miestach umiestnil aj Mount Hornelen – najvyšší morský útes v Európe. Hoci sme sa z jeho vrcholu pozerali na more z výšky 850 metrov, v skutočnosti sme na ceste k nemu vystúpali vyše 1700 metrov. Ten výhľad teda bol zaslúžený.
Mount Hornelen sa však vie odmeniť aj iným spôsobom. Pred výstupm naň nikdy neviete, koho na vrchole alebo na ceste k nemu stretnete. Môžete potom dopadnúť podobne ako my. Pri spomienke na Mount Hornelen sa nám v mysli nevynoria obrazy výstupu alebo výhľadu zhora, ale obraz človeka – 72-ročného pána, ktorý si na Mount Hornelen a späť doslova zabehol.
Našu cestu naprieč Nórskom sme nijako extra neplánovali. Väčšinou sme sa rozhodovali na základe informácií od domácich, s ktorými sme sa po ceste zoznamovali alebo tých, ktoré sme získali v miestnych informačných turistických kanceláriách. Tak sme sa dostali aj na najzápadnejší a najjužnejší bod Nórska.
Výstup na Vestkapp sa hlboko zapísal do našich spomienok a patrí medzi najnezabudnuteľnejšie zážitky z cesty po Nórsku. Na jeho najzápadnejší bod sme dorazili až krátko po polnoci. Netušili sme, čo nás tam čaká, pretože celou cestou k nemu sme prechádzali krajinou zahalenou do hustej hmly. Tesne pred vrcholom mysu sa však pred nami rozostúpila a my sme zistili, že všade naokolo vládne inverzia. Pod nami sa prevaľovali chuchvalce hmly a pripomínali biele more. Akémukoľvek zvuku bránili preniknúť až k nám hore. My sme stáli na vrchole Vestkappu v absolútnom tichu a vychutnávali si doznievajúci západ slnka, svit hviezd a mesiaca v splne.
Najjužnejší bod Nórska – Lindesnes – to bol zážitok z iného súdka. Tento útes, na ktorom stojí jeden z mnohých majákov, bol v minulosti dôležitým obranným bodom. Skala je tu prevŕtaná spleťou chodieb, miestností a zákopov. Ak sa nebojíte tmy a netrpíte klaustrofóbiou, určite sa tu nudiť nebudete. Oplatí sa však venovať pozornosť aj expozícii v samotnom majáku a v budovách k nemu prislúchajúcich.
Nuž a prečo si myslíme, že by Nórsko mohlo byť ideálnou nízkorozpočtovou dovolenkovou destináciou? Lebo sme ho boli schopní precestovať s rozpočtom menej ako 30 eur na deň. Cestovali sme dvaja a v tomto rozpočte sú zahrnuté úplne všetky výdavky. Nórsko bolo dlho naším cestovateľským snom a dlho sme ho pri plánovaní našich ciest odsúvali nabok práve preto, že sme ho považovali za drahú krajinu. Z viacerých zdrojov sme mali informácie, že je tu drahé úplne všetko – od potravín, cez ubytovanie až po pohonné hmoty. Inými slovami, všetky položky, ktoré sú pre cestovateľa dôležité a zvyčajne môžu výrazne ovplyvniť výslednú sumu minutú počas dovolenky, sú v tejto krajine privysoké. Ale potom nám došla trpezlivosť a povedali sme si, že by v tom bol čert, keby sme to nedali za rozpočet bežnej dovolenky v Chorvátsku. Prípadne ešte lacnejšie. A dali sme to. Naša cesta po Nórsku bola súčasťou expedície K Gibraltáru cez Nordkapp, ktorá ešte stále prebieha. Sledujte nás na www.facebook.com/
Nuž a ako sme si z Nórska spravili nízkorozpočtovú dovolenkovú destináciu, sa dozviete, ak prídete na našu prednášku počas festivalu Cestou necestou v Bratislave, Žiline alebo Banskej Bystrici.
