Krásna krajina so zlou povesťou. Čo o Indii neviete? (rozhovor s Martinou Kolárovcovou)

Nedala sa odradiť povesťou o špinavej a nebezpečnej Indii a vybrala sa tam sama na vlastnú päsť. Vrátila sa celá a plná dojmov. Stačí nasadnúť na vlak či autobus a za 20 hodín ste v inom svete, hovorí cestovateľka Martina Kolárovcová.

Krajina, v ktorej život plynie nejako pomalšie. Cestovateľku Martinu Kolárovcovú zaujala natoľko, že sa tam vrátila dvakrát. Strávila tam dokopy asi 2 a pol mesiaca a precestovala okolo 8000 kilometrov. Svoje zážitky rozprávala aj na cestovateľskom festivale Cestou necestou.

V Indii sama a v bezpečí

Hoci je to krásna krajina, India nikdy nemala najlepšiu povesť. Najmä ženám, sólo cestovateľkám, sa tam skôr odporúča necestovať.

Martina sa napriek tomu pre Indiu rozhodla. A nielen to. Bola to jej vôbec prvá dlhšia samostatná cesta. Prvý krát do Ázie, prvý krát sama. Skok do neznáma. Navyše ju každý strašil. Kriminalitou aj „banalitami“, ako problémy s dopravou a so žalúdkom. Nepripustila si to a na cestu vyrazila optimisticky naladená. Bez paralizéra, len so zbierkou rád iných sólo cestovateliek.

Ťažko povedať, či v spirituálnej krajine, akou India bez pochýb je, zafungovala pozitívna energia alebo to tam proste nie je až také nebezpečné, ako to médiá vykresľujú. Martina sa vrátila celá. A okrem pobytu v Kašmíre tesne po bombovom útoku, kde polícia na ochranu turistov podnikla všetky potrebné kroky, nezažila nepríjemnosť, ktorá by stála za zmienku. Až do cesty na Slovensko, kde ju okrem iného vo vlaku takmer počas spánku okradli.

Krajiny v krajine

Sama seba sa pýtala, prečo vlastne India. Dôvodov bolo viac. Hlavne chcela vidieť a spoznať niečo veľmi odlišné od toho, čo videla doposiaľ. Obrovská krajina ju preto zaujala hlavne svojou rôznorodosťou.

Pre každú krajinu je niečo charakteristické, pre Indiu to celkom neplatí. Je taká veľká, akoby bola niekoľkými krajinami v jednom. S prejdenými kilometrami sa vám mení pred očami. Hlavne krajina.

Nekonečné rieky strieda ticho, pláže, púšť, kaňony, jazerá, príroda a vysoké hory, ktoré Martina miluje. Hory, ktoré sú pri Kašmíre rovnako krásne ako na Slovensku. V okolí južnej Keraly sa budete cítiť ako v tropickom raji. Je to tam samá palma a všetko je vyrobené z kokosov. Jedinečný je aj sever. Niet v Indii miesta s čistejším, sviežejším vzduch ako v horách v okolí Ladakhu. Menia sa aj ľudia. Ich správanie, odievanie. Kultúra. Vône. Náboženstvo. Stačí nasadnúť na vlak alebo autobus a za 20 hodín ste v inom svete. A nepotrebujete ani víza.

Čo spája obrovskú Indiu?

Teda okrem preplnených vlakov a autobusov a všetkého, čo má aj nemá kolesá len sa nejakým spôsobom hýbe. Čo jazdí krížom krážom rozľahlou krajinou, po cestách, ktoré naháňajú hrôzu.

Napriek rozmanitosti krajiny, aj v Indii predsa len nájdete pár vecí, ktoré milujú všetci bez výnimky. Na severe aj na juhu. V mestách aj v dedinách. Všetci do jedného, mladí aj starí, bohatí aj chudobní,  sa naháňajú za kriketovou loptičkou.

Málo kto z nás si vie Indiu predstaviť bez Bollywoodu. A verte tomu, nevedia si to predstaviť ani Indovia. Seriálové hviezdy z ich televízorov vyskakujú deň-noc a s trochou nadsázky sa dá povedať, že sú takmer plnohodnotnými členmi indických domácnosti.

Neodmysliteľnou súčasťou bollywoodských filmov je aj tanec. A nie len tých. Patrí aj do každodenného života Indov. Vždy a všade, v rôznych podobách. V preplnených kluboch, kde je tancovanie na stole, či stoličke nutnosťou. Dokonca aj pri výmene stráží na indicko-pakistanskej hranici. A samozrejme aj na festivaloch. Raz darmo, v Indii sa radi zabávajú. Obhadzujú sa farbou počas festivalu Hólí, súťažia na ťavách. Alebo ponoria krajinu do svetla počas Diwali, jedného z najdôležitejších hinduistických festivalov.

To, čo robí Indiu Indiou

Poväčšine chudobné obyvateľstvo zo slumov, kde žijú aj pracujú. Rodiny žijúce v jednej izbe. Tak trochu naivní. Alebo možno len natoľko pozitívni a tešiaci sa zo života tak, že ich fascinuje aj obyčajný jav. Veľmi radi fotia. Seba, a hlavne cudzincov. Až natoľko, že pre turistov môže byť pózovanie celkom výnosnou brigádou.

A samozrejme sú neuveriteľne srdeční a pohostinní. Je pre nich automatické rozdeliť sa aj s tým málom, čo majú. Martina ich pár stretla aj pred svojou návštevou. Aj tých pár dobrosrdečných duší bolo dôvodom, prečo sa nakoniec pre Indiu rozhodla.

Vďaka miestnym sa nikdy necítila sama. Spríjemnili jej cestu vlakom rozprávaním o krajine. A pýtali sa na tú jej, hoci len málo z nich tušilo vôbec niečo o Slovensku a jeho aspoň približnej polohe. Pozvali ju do svojich príbytkov. K svojmu stolu. Na čajové plantáže, pozorovať krokodíla, do miestnej školy.

Architektúra, ktorá očarí

Keď sa povie India, väčšinou si človek predstaví štyri veci – posvätné kravy, Bollywood, bodku na čele a Taj Mahal. Hoci je majestátna stavba z bieleho mramoru najznámejšia a jedinečná, nie je jediná.

Potvrdila to aj Martina, pre ktorú architektúra nie je úplne na prvom mieste. Napriek tomu ju tá indická veľmi zaujala. Nebol to len ružový „pohostinní“ Jaipur. Alebo Jodhpur, chladne modrý, blahodarne pôsobiaci na obyvateľov z rozpálenej púšte. Ani chrámy celé zo zlata.

Zaujali ju aj polorozpadnuté chatrče, či domy vytesané do skál. A najmä unikátne stavby v oblasti Kadžuráho, skvosty hinduistických pamiatok, ktorým slávu zaistilo vyobrazenie kamasútry. Alebo svastika, ktorá je v Indii symbolom rovnováhy a preto „kričí“ z množstva stavieb.

 

10 tipov, čo sa oplatí vidieť v Indii

• obdivujte architektúru, ktorá zaujme aj toho, koho architektúra vôbec nezaujíma
• pozorujte zvieratá – od posvätných kráv po pouličné psy. Skrátka India je ako jedna veľká voľne prístupná ZOO
• vstúpte do sveta rôznych náboženstiev – odhaľte tajomstvá hinduizmu, budhizmu, sikhizmu, islamu, vzácneho indického kresťanstva, aj nahých Džinistov
• ochutnajte fantastické jedlo
• spoznajte indickú kultúru
• načerpajte energiu v krásnej prírode
• pozrite sa ako žije chudobné obyvateľstvo, napríklad aj v slume Dharavi, známeho aj z filmu “Milionár z chatrče”
• objavte Indiu prostredníctvom príbehov jej ľudí
• precestujte krajinu všetkým, čo sa hýbe.
• zablúďte a užite si dobrodružstvo

Martina Kolárovcová

Počas cestovania po indonézskej Jáve stretla miestny pár Hansa a Sally, ktorí rozbehli projekt, v ktorom zvyšujú vzdelanie detí na Jáve.

Na vlastné náklady navštevujú odľahlé dedinky v okolí, kde miestne deti nemajú šancu dochádzať do školy v meste. 

Martina sa zúčastnila jedného z ich výjazdov, kde s priateľom nakúpila deťom encyklopédiu, obrázkový anglický slovník, atlas, pravítka, pastelky, skicáre. Odvďačili sa im nielen deti svojou radosťou, ale aj celá dedinka, ktorá zahraničných hostí osobne privítala na námestí s veľkou vďakou za pomoc ich deťom.

 

Autorka článku: Jana Kristeková, cestovateľka, sprievodkyňa, animátorka a príležitostná autorka, ktorá sa realizuje na stránke trvll.info.
Zdroj: cestovanie.aktuality.sk