„Cez nekonečný Kazachstan sme valili 800 km denne.“ (Hacka a Remčo – Bronco namiesto hotela)

Hacka a Remčo, teda manželská dvojica Remišovcov, sa pred necelým rokom vrátila z dobrodružnej polročnej cesty po Strednej Ázii. Presúvali sa na americkom džípe, ktorý kúpili cez eBay a spali na streche ich Forda Bronco. Neuveriteľné zážitky z neprebádaných oblastí spoznáme cez expedíciu Bronco namiesto hotela.

Kedy a kde sa zrodila myšlienka vašej dobrodružnej expedície?

Hacka: No v mojej hlave sa zrodila myšlienka na útek. Jeden januárový deň som prišla domov z práce s tým, že musíme niekam vypadnúť a je absolútne jedno kam, hlavne rýchlo. Viacerí kamaráti okolo nás sa chystali na jednoročné pracovné pobyty do Kanady, Austrálie, či na Nový Zéland…chcela som sa pridať.
Remčo: Pre mňa to ale nebol ten správny druh výzvy. Nechcel som ísť pracovať. A tak sa zrodila myšlienka na cestovanie. Po prvotnom vzplanutí vidiny veľkej expedície sme sa sami museli trocha spamätávať. Nikdy by som si nepomyslel, že my sme tento typ dobrodruhov. Ale predsa :). V zime sme začali túto našu stredoázijskú expedíciu reálne plánovať a v júli minulého roka sme vyrazili.

Ako ste sa dostali k vášmu expedičnému vozidlu? Ford Bronco nie je bežným autom v našom geografickom priestore.

Hacka: Remčo o ňom sníval od malička. Nie o off roade, presne vedel, čo chce. Ford Bronco. A raz ho našiel na eBay, celkom dobrá cena aj dostupnosť. Ja som ho už len trošku postrčila.
Remčo: Hej, bola to celkom hektická noc. Kúpiť, nekúpiť, prihodiť alebo nie? Stále sledovať, či nás niekto v ponuke prebil. Ale nakoniec je náš a je to už vyše 6 rokov, čo sme si ho boli vyzdvihnúť.

Bronco_2

Táto stredoázijská cesta asi nebola vašou prvou dobrodružnou výpravou na Broncu. Aké boli vaše cestovateľské začiatky?

Vieš, ako to chodí. Človek sa dostane mimo domu na vysokú školu a zacíti prvé vlny slobody. Bolo pre nás prirodzené posúvať hranice ďalej a ďalej. Cestovať sme začali hneď po prvom ročníku a potom každé leto. Ešte s predošlým autom Golfom sme viackrát navštívili západú Európu ako Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko, vrátane Korziky, Nemecko, či viaceré balkánske krajiny. V Španielsku sme sa dlho neohriali, lebo nás po pár dňoch kompletne vykradli. Dokonca, aj keď sme zmeškali lietadlo do Bruselu, vyriešili sme to road tripom. Prehovorili sme spolubývajúcich, nech sadnú k nám do auta, a zažili sme nepredstaviteľný výlet.
S Broncom sme začínali opatrne najskôr len na Zlaté Piesky v Blave. No postupne sme objavovali krásy Sardínie, Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny. Všetko to boli výlety v trvaní do 3 týždňov.

Kde ste počas vašej stredoázijskej výpravy prespávali? V aute či na aute? 🙂

Vo väčšine prípadov sme naozaj spali na aute, pretože sme mali strešný stan. Naša perfektná spoľahlivá prenosná spálňa so šírkou matraca 130 cm. Čo bolo mimochodom o 40 cm viac ako sme boli zvyknutí. Doma sme totiž dlhé obdobie predtým spoločne okupovali len jednoposteľ.

Bronco_4

Ako sa postupne vyvíjal váš plán cesty?

Vojenský konflikt na Ukrajine nám veru dosť skrížil plány, pôvodne sme plánovali ísť práve tadiaľ. A celkovo sa to všetko postupne nabaľovalo. Pôvodný plán zahrňoval len Arménsko a Gruzínsko v trvaní 2 mesiace. No veľmi sme si osvojili vetu: „Keď sme až tu, bolo by hlúpe nepozrieť sa aj ďalej.” 🙂
Nakoniec sme šli cez Balkán a Turecko, Gruzínsko, Arménsko. V Azerbajdžane sme boli pozvaní na moslimskú svadbu a týždeň čakali na trajekt cez Kaspické more. Cez nekonečný Kazachstan sme valili 800 km denne, aby sme strávili 3 týždne v Kirgizsku. Zdolali sme strechu sveta- Pamír a asi najnebezpečnejší tunel sveta v Tadžikistane. V Uzbekistane sme varili národné jedlo plov, ale aj slovenské halušky a z diktatúrou zmietaného Turkménska nás deportovali. Irán sme precestovali od severu až na juh a na hranici späť do Turecka sme boli svedkami streľby na dvoch ilegálcov. V decembri sme sa cez Balkán vrátili domov. No ešte tesne pred príchodom do Bratislavy sme si dopriali jeden deň navyše a zastavili sa na vianočných trhoch v Budapešti. 🙂

V čase vašej výpravy ste ešte neboli zosobášení. Ako sa vyvíjal po ceste váš vzťah, resp. nestretli ste sa v nejakých krajinách s problémami spojenými s cestovaním bez obrúčky?

Počas cesty sme sa väčšinou tvárili ako manželský pár. Vo viacerých moslimských krajinách, ktorými sme prechádzali, to tak bolo oveľa jednoduchšie. Napríklad ako nezosobášených by nás nemuseli ubytovať do spoločnej izby. V Iráne sme to ale tvrdili úplne nepretržite, bez ohľadu na to, či sme potrebovali ubytovať alebo sme s niekým kecali na ulici. Ja som sa cítila oveľa pokojnejšie, keďže to, ako moslimovia vnímajú slobodnú ženu, by sa mi nemuselo vždy úplne páčiť.
Našu svadbu, ktorá bola v máji tohto roku sme napríklad začali doslova plánovať v Isfahane. Tam sme si formou losovania zvolili termín a dohadovali sme sa s kňazom. Celkovo cesta určite posilnila náš vzťah. Však skús sa s niekým zavrieť na 5 mesiacov do jednej plechovky. Buď sa rozídete alebo vezmete :).

Bronco_3

Kde sa vám najviac páčilo?

Jednoznačne Gruzínsko kvôli úžasnému Kaukazu a nádhernej prírode. Tá bola neskutočná rovnako aj v Kirgizsku. A náhorná plošina Pamír v Tadžikistane, kde si naše srdcia navždy získali miestni obyvatelia.

Čo ďalej? Plánujete pokračovať v podobnej výprave?

Plánov je veľa, chceme vidieť všetko :). Najbližšie to bude ešte ďalej na východ. Plánujeme precestovať Mongolsko a z neho pokračovať k Bajkalu, ďalej takzvanou „cestou kostí” až na pobrežie Tichého oceána do Magadanu. Veď uvidíme, všetko bude na našom facebooku.

 

Prezentáciu tejto expedície si môžete vypočuť 14.3.2016 v Trnave a 15.3.2016 v Nitre.

Hacka a Remčo plánujú expedíciu aj v roku 2016, ktorá je prihlásená v Expedičnom fonde. Podporiť ich môžeš 2% z dane alebo aj individuálne.

S Hackou a Remčom sa rozprávala Viera Valentová

 

, ,